PRAHA - Podľa ankety Českej televízie z roku 2005 sa Václav Havel stal po Karolovi IV. a Tomášovi Garrigueovi Masarykovi treťou najväčšou osobnosťou českej histórie aj súčasnosti. Najvýraznejšia osobnosť moderných dejín Česka výrazne prispela aj k českej kultúre.
Havel vyrastal v rodine známych pražských podnikateľov-intelektuálov. Jeho dedko Vácslav stál pri zrode barrandovských filmových ateliérov, ktoré sa pre tuzemských i svetových filmárov slávnostne otvorili 25. januára 1933. Na projekte sa podieľal aj Havlov strýko Miloš.
Ale práve tento fakt Václavovi Havlovi znemožnil po ukončení základnej školskej dochádzky ďalšie štúdiá. S výučným listom chemického laboranta a dokončeným gymnáziom, do ktorého dochádzal do roku 1954 po večeroch, sa napriek tomu nedostal na vysokú školu, avšak z kádrových dôvodov.
Prvé skúsenosti s divadelným prostredím získal ako javiskový technik v Divadle ABC a Divadle Na zábradlí, pritom diaľkovo študoval dramaturgiu na DAMU. Prvé texty začal publikovať už v dvadsiatich rokoch.
Spisovateľ
Základným súhrnom literárneho diela Václava Havla sú sedemdielne Spisy, ktoré vydalo v roku 1999 nakladateľstvo Torst, a ktoré obsahujú všetku Havlovu tvorbu, počnúc juvenilnou poéziou cez dramatické texty a eseje až po štátnické prejavy. V roku 2007 pribudol k spisom ôsmy zväzok, súhrnné Havlove texty z rokov 1999 - 2006 vrátane spomienkovej koláže Prosím stručne a poslednej hry Odchádzanie.
Za svoje literárne dielo získal Havel viacero medzinárodných cien. Naposledy prevzal z rúk zakladateľa Charty 77 Františka Janoucha Cenu Jaroslava Seiferta.
Dramatik
Jednou z hlavných devíz Václava Havla ako dramatika bol fakt, že vedel ťažiť z každej aj tej najbezvýchodiskovejšej životné situácie maximum. Či už šlo o časy, keď "len" nemohol študovať či pracovať v odbore, alebo prešiel náročným obdobím policajných výsluchov a väzenia.
Necelej dvadsiatke divadelných textov naposledy kraľovalo Odchádzanie. "Hra vyrastá z archetypálneho zážitku rozkladu hodnôt premietnutého do schémy vladára, ktorý prichádza o moc a následkom toho sa rozpadá i jeho dvor. Z pätolizačov sú zradcovia a naopak tí, ktorými bolo pohŕdané, sú nakoniec jediní verní," opísal dramatik.
Film a Filmár
K filmovému remeslu sa Havel prvýkrát dostal vo vrcholnej ére československej kinematografie, novej vlne. Zahral si v debute Pavla Jiráčka s názvom Každý mladý muž (1965). Po jeho boku sa objavil okrem iného Pavel Landovský.
Kontakty s filmármi neprerušil ani v časoch tuhej normalizácie ani po revolúcii. Najtesnejšie spolupracoval s Jiřím Menzelom na filmovej podobe Žobráckej opery (1991). Na pľaci sa stretol aj s Janom Nemcom na Nočných hovoroch s matkou (2001), Českým levom za celoživotný prínos ocenený Vojtěch Jasný mu venoval snímok Prečo Havel? (1991).
Prvý, kto mimo Havlových najbližších rodinných príslušníkov a kolegov nahliadol do zákulisia jeho prezidentského úradu, bola režisérska dvojica Pavel Koutecký, Miroslav Janek. Tí v dokumente Občan Havel odhalili bývalú hlavu štátu v rozčúlení alebo podráždení.
Ako prezident Havel účinkoval ďalej v niekoľkých dokumentoch (13. komnaty Pavla Landovského, Jiřiny Šiklovej, Český Woodstock, Pani Olga) či v Kamennom moste (1996) Tomáša Vorla, v poslednej dobe sa chystal pred kameru v úlohe autora - vo filme Odchádzanie, ktorý podľa Havlovej rovnomennej hry pripravoval režisér Jaroslav Brabec.
Ďalším plánom mala byť filmová adaptácia románu Mníchovský prízrak, kvôli ktorej v Prahe stretol so svojim dlhoročným priateľom, Milošom Formanom a francúzskym spisovateľom a autorom knihy Georgesom-Marcom Benamou.
Prvýkrát a naposledy sa potom na režisérsku stoličku posadil v prípade vlastného Odchádzania. Vo filme, ktorý publikum rozdelil na dva tábory, si zahrali Josef Abrhám, Jan Budař ale aj Havlova žena Dagmar.
