BRATISLAVA - Slovensko ako jediný člen eurozóny v utorok hlasovalo proti navýšeniu eurovalu ako aj rozšíreniu jeho kompetencií. Minister financií Ivan Mikloš však predpokladá, že vzhľadom na deklarovanú podmienenú podporu opozičného Smeru by záchranný balík mohol parlamentom prejsť ešte tento týždeň. Ako sme sa vlastne dostali do tejto situácie?
11. február 2010 - Bývalý premiér Robert Fico sa zúčastnil mimoriadneho summitu EÚ, ktorý sa zaoberal pomocou Grécku.
23. apríl 2010 - Grécko oficiálne požiadalo o finančnú pomoc krajiny eurozóny a Medzinárodný menový fond (MMF).
1. máj 2010 - MMF a eurozóna Grékom priklepli 110 miliárd eur.
16. september 2010 - Premiérka Iveta Radičová zastupovala Slovensko na mimoriadnom summite EÚ. Zdôraznila, že pokiaľ krajiny reformy nespustia, tak sa ich deficit bude následne zvyšovať a budú mať zviazané ruky. Krajiny, ktoré už spustili reformy a mali by byť sankcionované za deficit, budú pod tlakom, aby zastavili, zrušili alebo modifikovali reformný proces.
28. november 2010 - Ministri financií členských štátov EÚ odsúhlasili poskytnutie finančnej pomoci Írsku vo výške 85 miliárd eur.
12. marec 2011 - Lídri eurozóny sa dohodli na poskytnutí dodatočných záruk v záujme posilnenia efektívnej úverovej kapacity Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) na 440 mld. eur zo súčasnej úrovne 250 mld. eur.
7. apríl 2011 - Európsku komisiu požiadal o finančnú pomoc ďalší štát - Portugalsko.
16. máj 2011 - Ministri financií členských štátov na zasadnutí v Bruseli schválili záchrannú pôžičku dlhovou krízou zmietanému Portugalsku vo výške 78 miliárd eur.
21. júl 2011 - Celková výška druhého záchranného plánu pre Grécko pre obdobie rokov 2011 až 2014 sa bude pohybovať na úrovni takmer 160 miliárd eur. Zhodli sa na tom lídri eurozóny, ktorí sa zišli na mimoriadnom summite v Bruseli. "Morálny hazard sme nikdy nepodporovali a nebudeme. Slovensko nemení postoj k opatreniam, ktoré sa rozhodlo podporiť pred rokom v rámci prvého eurovalu," uviedla vtedy premiérka Radičová. O posilnení EFSF začali následne hlasovať parlamenty jednotlivých krajín eurozóny.
17. august 2011 - Slovenská vláda schválila zmenu Lisabonskej zmluvy, ktorá je potrebná na zriadenie eurovalu 2.
8. september 2011 - Šéf Smeru reagoval na vyhlásenie predsedu koaličnej SaS Richarda Sulíka, podľa ktorého jeho strana názor nemení a euroval podporiť nehodlá. Sulík na adresu Fica povedal, že sa pri téme eurovalu bil do pŕs a teraz sa schováva za vládnu koalíciu. SaS predstavila brožúrku s argumentmi proti schváleniu ďalšieho eurovalu.
28. september 2011 - Kabinet Ivety Radičovej schválil novelu zákona o špecifických štátnych zárukách. Táto zmena má umožniť navýšenie podielu Slovenska na zárukách v eurovale tak, ako sa na tom dohodli európski lídri, keďže tento postup si vyžaduje aj zmeny v národnej legislatíve. Posilnenie eurovalu koncom mesiaca schválilo Fínsko, Estónsko, Rakúsko aj Nemecko.
6. október 2011 - Predseda SaS Richard Sulík sa odmietol vyjadriť k možným kompromisom pri podpore jeho strany pre navŕšenie eurovalu. "V tejto podobe euroval určite nepodporíme, lebo by masívne poškodil slovenských daňovníkov," zopakoval. Svoje "áno" dalo eurovalu Holandsko, zo 17 krajín zostala iba Malta a Slovensko.
11. okóber 2011 - Rozhodlo sa o páde vlády Ivety Radičovej, ktorá spojila hlasovanie o eurovale s vyjadrením dôvery vláde. Parlament navýšenie odmietol.