BRATISLAVA - Smer-SD bude chcieť zo situácie po utorkovom neúspešnom schvaľovaní eurovalu v parlamente vyťažiť maximum a bude žiadať za svoju podporu buď kľúčovú úlohu pri zostavovaní novej vlády, alebo vypísanie predčasných volieb.
V reakcii na hlasovanie parlamentu, ktorý neschválil rozšírenie eurovalu a zároveň nevyslovil dôveru vláde, to povedal politológ Juraj Marušiak.
SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd v utorok 11. októbra poverili predsedu SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu, aby rokoval s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom o podmienkach podpory tejto strany pri opätovnom hlasovaní o uznesení k eurovalu. "Na druhý pokus euroval odhlasujú, otázka je, akú cenu za to zvyšok koalície bude ochotný zaplatiť. Vzhľadom na vývoj situácie sa dá očakávať, že ju budú platiť Smeru a nie Slobode a solidarite (SaS)," dodal Marušiak.
Scenár obnovenia súčasnej koalície bez premiérky Ivety Radičovej pokladá vzhľadom na aktuálne slovné prestrelky medzi SaS a zvyškom koalície za málo pravdepodobný, najmä ak by to znamenalo nevyhnutnosť zmeny postoja SaS k eurovalu. "SaS si uvedomuje riziko, že by sa v takom prípade už nemusela dostať do parlamentu. Agenda odmietania finančnej podpory iným štátom je pre časť voličov sympatická a SaS zrejme očakáva, že na nej získa voličskú podporu," povedal.
Podľa Marušiaka je politologicky zaujímavé aj to, že pri tomto hlasovaní Ivetu Radičovú "podrazili" strany, ktoré ju verbálne podporovali počas celého jej vládnutia, teda SaS a OKS. Najmä v prípade OKS považuje hlasovanie proti eurovalu za iracionálne, keďže v prípade predčasných volieb je len minimálna šanca, že by sa táto strana opäť dostala do parlamentu.
Politológ Samuel Abrahám považuje za prejav iracionálneho "afektu" aj rozhodnutie predsedu SaS Richarda Sulíka nepodporiť uznesenie o eurovale aj za cenu demisie vlády. "Vedel, že týmto postojom v konečnom dôsledku nezabráni schváleniu eurovalu, len spôsobí pád vlády," upozornil Abrahám. V tomto kontexte je podľa neho pozoruhodné správanie sa ostatných predstaviteľov SaS.
"To je príklad partokracie. Predsa nemôžu mať na takýto zložitý problém všetci poslanci do jedného rovnaký názor, ako ich šéf," povedal. Sulík podľa neho svojim rozhodnutím na európskej úrovni nezmenil nič, len na úrovni Slovenska "uvrhol krajinu v čase krízy a prebiehajúcich reforiem do niekoľkomesačného chaosu". Aj Abrahám očakáva predčasné voľby a schválenie navýšenia eurovalu na druhý pokus. "Otázka je, kto bude reprezentovať Slovensko na summite Európskej únie 23. októbra," poznamenal Abrahám.
Hoci premiérka po hlasovaní o dôvere vláde vyzvala ministrov za SaS, ako aj predsedu parlamentu Richarda Sulíka na odstúpenie z funkcií, samotný líder SaS v prvej reakcii na hlasovanie naznačil, že o vzdaní sa parlamentnej funkcie neuvažuje. "Čo sa týka členov vlády za SaS, premiérka Radičová môže požiadať prezidenta Ivana Gašparoviča o uvoľnenie týchto ministrov z funkcie," pripomenul Marušiak.
Predseda parlamentu Richard Sulík (SaS), ktorého strana nezahlasovala za posilnenie eurovalu a zároveň tým spôsobila pád vlády, by mal byť chlap a odstúpiť zo svojej funkcie. Krátko po neúspešnom hlasovaní v Národnej rade (NR) SR to vyhlásila premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS).
Zároveň vyzvala lídrov zvyšných troch koaličných strán Jána Figeľa (KDH), Bélu Bugára (Most-Híd), aj svojho straníckeho šéfa Mikuláša Dzurindu, aby začali rokovať s predsedom opozičného Smeru-SD Robertom Ficom o podpore eurovalu pri opätovnom hlasovaní.
Ten sa už opakovane vyjadril, že najsilnejšia opozičná strana zmeny v záchrannom mechanizme eurozóny podporuje a je pripravená o nich rokovať, ale pri nejednotnosti koalície požaduje vyvodenie vážnych politických dôsledkov.
