BRATISLAVA – O zvýšení záruk v eurovale bude slovenský parlament hlasovať v prvý deň schôdze NR SR 11. októbra, hoci k dohode v koalícii na utorňajšej Koaličnej rade nedošlo.
„Dovtedy máme ešte týždeň, ktorý budeme môcť využiť na ďalšie rokovania,“ povedal predseda Mosta-Híd Béla Bugár s tým, že SaS neakceptovala kompromisný návrh premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS).
Koaličná rada bude pokračovať diskusiou o rozpočte, Bugár predpokladá, že rokovanie sa natiahne do nočných hodín a lídri o výsledkoch dnes informovať nebudú. „Nebudem o podrobnostiach informovať, nebudem vynášať informácie,“ poznamenal. Informácie sa novinári dozvedia v stredu 5. októbra, keď bude zasadať vláda.
„Atmosféra na septembrovej schôdzi bola taká, že mnohé body odpadli, lebo euroval zarezonoval ako zásadná otázka a v parlamente politikum je veľmi silné. Takže povedať si, že teraz sa nebudem rozprávať o eurovale, ale riešiť iné témy, neobstojí,“ povedal na margo hlasovania na začiatku októbrovej schôdze predseda KDH Ján Figeľ. Zdieľnejší neboli ani ostatní členovia koalície.
„Nebudem nič hovoriť, my sme sa dohodli, že za všetkých nás bude hovoriť Béla Bugár, zvládol to veľmi dobre. Ja som ho videl live a čokoľvek by som povedal, by som vám tento dojem z Bélu pokazil,“ vyhlásil pre novinárov líder SaS Richard Sulík. Radičová bola ešte stručnejšia. „Sú predložené návrhy, rokujeme.“
Sulík pred koaličným stretnutím avizoval, že s jednou časťou kompromisného návrhu súhlasí, ale druhú pokladá v tejto fáze za neprijateľnú. SaS tak zostáva jedinou koaličnou stranou, ktorá odmieta hlasovať za navŕšenie eurovalu a blokuje tak jeho schválenie.
Opozičný Smer-SD svoje hlasy odmieta poskytnúť, kým koalícia nebude garantovať podporu najmenej 76 poslancov. V opačnom prípade žiada predseda Smeru-SD Robert Fico politické konzekvencie, napríklad v podobe rekonštrukcie vlády či predčasných volieb.
Zväčšenie objemu eurovalu dnes nepodporil ani finančný výbor parlamentu. Utorňajšie hlasovanie vo výbore o dodatku a taktiež o novele zákona o špecifických štátnych zárukách, ktorá má zvýšenie eurovalu umožniť v rámci národnej legislatívy, sa totiž skončilo podľa doterajších deklarácií parlamentných strán. Poslanci Smeru-SD o materiáli nehlasovali, za boli všetci koaliční poslanci výboru, okrem dvoch poslancov za SaS. Uznesenie výboru tak nezískalo potrebnú nadpolovičnú podporu.
Radičovej kabinet schválil nový dodatok k rámcovej zmluve o eurovale 7. septembra. Nový dodatok zahŕňa aj zmeny, ktoré boli súčasťou prvého dodatku. Ten však zatiaľ nebol plne ratifikovaný. Pôvodný dodatok k rámcovej zmluve sa pritom týkal najmä navŕšenia kapacity eurovalu. Slovenské záruky v rámci EFSF sa podľa neho mali zvýšiť z pôvodných 4,37 mld. eur na 7,72 mld. eur.
Úroveň záruk v systéme sa má celkovo zvýšiť zo 440 mld. eur na 779 mld. eur. Dôvodom je zabezpečenie efektívnej kapacity eurovalu na pôvodne zamýšľanej úrovni 440 mld. eur, ktorá nebola dosiahnutá preto, že niektoré štáty zapojené do systému nedosahovali najvyšší rating AAA. Na zabezpečenie vykonateľnosti zvýšenia kapacity eurovalu je na Slovensku potrebné schváliť aj novelu zákona o špecifických štátnych zárukách.
Nový dodatok zavádza okrem toho nástroje na zvýšenie flexibility eurovalu, na ktorých sa dohodli európski lídri koncom júla tohto roka. A to napríklad univerzálny inštitút Dohody o finančnej pomoci, ktorá nahradí doterajšiu Dohodu o úvere vzhľadom na to, že poskytovanie úverov už nebude jediným prostriedkom poskytovania finančnej pomoci.
"Pomoc sa bude poskytovať prostredníctvom predbežných nástrojov aj štátom eurozóny, ktoré sú relatívne zdravé a potrebujú pomôcť refinancovať svoj dlh bez toho, aby sa podlomila dôvera v trh," konštatuje sa v návrhu.
Dodatkom sa tak rozšíri možnosť Európskeho finančného stabilizačného nástroja (EFSF), teda eurovalu, poskytovať úverové linky aj týmto relatívne zdravým štátom, ďalej sa zavedie možnosť rekapitalizácie finančných inštitúcií členského štátu eurozóny prostredníctvom úveru čerpaného v mene vlády takéhoto členského štátu, nákupu dlhopisov na sekundárnych trhoch na základe analýzy Európskej centrálnej banky alebo prostredníctvom nákupu dlhopisov na primárnych trhoch.
