HAMBURG - Starí členovia EÚ by sa mali od nových učiť a sporiť. Mnohí Východoeurópania sa hnevajú na mechanizmus záchrany eura. Právom. Zaviazali sa prijať menu, ktorá dnes vyzerá celkom ináč než pred rokmi. Pritom Poliaci a Česi vedia najlepšie, ako sa sporí. Napísal to vo víkendovom vydaní nemecký denník Die Welt.
Francúzsko a Nemecko sa dohodli na úzkej spolupráci pri uskutočnení idey európskej hospodárskej vlády a vymysleli mechanizmus euroskupiny, ktorý by mal upevniť budúcnosť spoločnej meny. A potom prídu nováčikovia EÚ z Poľska a Česka a žiadajú právo spolurozhodovať. A to napriek tomu, že euro ešte nezaviedli.
Námietky východoeurópskych členov sú však úplne oprávnené. Zmluvne sa totiž zaviazali k tomu, že v krátkej budúcnosti bude euro ich menou. Preto musia mať záujem, aby vedeli, podľa akých pravidiel sa spoločná mena bude v budúcnosti kontrolovať. A pravdou je, že teraz sa rodia postupy, ktoré nemajú nič spoločného s podmienkami ich vstupu do spoločenstva v roku 2004 a 2007. Bol by to práve prejav ľahostajnosti, keby sa ich vlády v tejto situácii nechceli miešať do záležitostí.
Tvrdenie, že politické rozhodnutie nemá inú alternatívu, nemeckým parlamentárom stačilo. Európsky premiér však také niečo svojim voličom sotva mohol uviesť. Toto platí aj preto, lebo európska dlhová kríza ukázalo jedno: štáty bývalého východného bloku nepredstavujú problém. Doteraz sa nenaplnili stále sa objavujúce varovania o štátnych bankrotoch v Pobaltsku alebo v strednej Európe. Tieto obavy sa doteraz nestali realitou.
Naopak: Lotyšsko, Poľsko a Česko priviedli svojich občanov k úsporám, ktoré by v južnej Európe spôsobili povstania jej obyvateľov. Uskutočnili ich po maratóne reforiem, ktoré po konci socializmu v 90. rokoch museli aj tak realizovať. Nikto nemusel tejto časti Európy hovoriť o význame úspor a ako sa možno dostať z dlhovej krízy. Preto je len pochopiteľné, že krajina ako Slovensko má vážne námietky proti rozšíreniu eurovalu.
Vo východnej Európe právom teraz rastie nespokojnosť so stratégiou Nemcov a Francúzov, ktorá sa dotýka jadra činnosti spoločenstva. Krajiny regiónu, ktoré boli dlho utláčané zvonku, vstúpili do spoločenstva aj preto, lebo ich povzbudili prísľuby, že ich nijaká veľmoc už nebude k ničomu nútiť. Toto privilégium si nikto v Prahe, Rige a Varšave nedá tak ľahko znovu odňať.
