MOSKVA - Vo vyšetrovaní leteckej havárie, pri ktorej zahynulo takmer celé mužstvo Lokomotivu Jaroslavľ, nenastal výrazný posun. Do ruských médií však unikla časť prepisu rozhovoru pilotov tesne po tom, čo dostali od dispečera povolenie na štart.
Z neho vyplýva, že kroky jej členov neboli koordinované; kapitán navyše v osudnom okamihu odovzdal riadenie druhému pilotovi. V tejto chvíli mohlo podľa expertov dojsť ku komunikačnému šumu. Ruský pilot Anatolij Knyšov uviedol, že je podozrivé, že lietadlo štartovalo v tzv. nominálnom režime.
Záznam sa začína v čase, keď stroj stojí zabrzdený na dráhe. Knyšov sa domnieva, že príčinu havárie budú môcť experti určiť až po vypočutí prvých pätnástich minút záznamu čiernej skrinky.
Časť prepisu konverzácie pilotov:
Kapitán: …74, 76.
Palubný inžinier: 74, 76.
Ide o parametre týkajúce sa režimu motora. Piloti sa pripravujú na štart. Stroj roluje po dráhe a riadi ho jeho kapitán.
Kapitán: Čas, svetlá, štartujeme, hranica - 190.
Stroj sa rozbieha, kapitán pripomína rýchlosť 190. Ide o tzv. bod rozhodnutia. Ak sa predtým, než stroj dosiahne spomínanú rýchlosť, stane niečo neštandardné v systéme alebo s motormi, posádka je povinná prerušiť štart.
Kapitán: Tri, štyri, päť, "nominál".
Tri sekundy je čas, ktorý zostáva do chvíle, keď hnací agregát dosiahne nominálny režim (režim plného, ale neforsírovaného ťahu motorov. - pozn. red.). "Nominál" sa nepoužíva často. Väčšinou iba v prípade, keď stroj letí prázdny. Všetky naložené lietadlá štartujú podľa vzletového režimu, kedy motory pracujú na plný výkon i ťah.
Palubný inžinier: Na nominálnom.
Lietadlo štartuje, rozbieha sa.
Palubný inžinier: Rýchlosť sa zvyšuje. Parametre sú v norme. 130, 150, 170, 190, 210.
Stroj sa rúti po dráhe asi 6 až 8 sekúnd. Prekračuje rýchlosť 190, všetko prebieha štandardne. Systém i motory pracujú normálne. 210 je takmer rýchlosť potrebná na "odlepenie" lietadla od zeme.
Kapitán: Vzlet
Mnohí odborníci nechápu, prečo povel prichádza tak neskoro. Stroj spočiatku štartoval na "nominálnom" režime, ale kapitán odrazu nečakane mení svoje pôvodné rozhodnutie na režim "vzlet". Stále nevedno, prečo tak urobil. Zvyčajne sa o režime vzlietnutia dohovára posádka ešte pred štartom na "stojanke". Nemalo by sa to stávať až počas samotného štartu.
Palubný inžinier: 220, 230.
V tejto chvíli lietadlo dosiahlo rýchlosť "odlepenia" sa od dráhy. Kapitán by mal potiahnuť knipel smerom k sebe.
Druhý pilot: Pravdepodobne stabilizátor.
Kapitánovi sa zrejme nepodarilo pritiahnuť knipel k sebe. V rýchlosti 230 za normálnych podmienok sa v rozpätí sekundy stroj prudko odlepí od zeme. V tomto prípade sa však iba ľahko vzniesol. Prečo? Nie je vylúčené, že v tej chvíli sa čosi stalo s riadením, konkrétne stabilizátorom a výškovými klapkami. Pravdepodobne boli zablokované. Nedovolili stroju vzlietnuť pod potrebným uhlom. Tieto klapky sa ponechávajú "zbalené" či "zamrznuté" v prípade, že lietadlo je odstavené na stojanke. Je to preto, aby ich nepoškodil silný vietor. V takomto režime sú neovládateľné.
Kapitán: Vzlet, vzlet, stabilizátor.
Druhý pilot: Čo robíš?
Nie je jasné, komu adresoval otázku. Či kapitánovi alebo palubnému inžinierovi. Tu pripadá do úvahy možnosť, že sa pokúšali odstrániť chybu. Nie je vylúčené, že kapitán sa natiahol v snahe odblokovať knipel.
Kapitán: Vzlet
Palubný inžinier: Vzlet
Kapitán: Kur*a!.
Druhý pilot: Andrjucha (Andrej)!
Do tragédie zostáva sekunda. Už sa žiaľ nedá nič robiť. Stroj havaruje…
Posledné sekundy lietadla smrti
