BANSKÁ BYSTRICA - Na výnimočné tresty odňatia slobody vo výmere 24, 13 a deväť rokov odsúdil dnes senát Krajského sudu v Banskej Bystrici trojicu mladíkov z Valaskej na Horehroní, ktorých prokurátor obžaloval z úmyselných surových vrážd dvoch rovesníkov. Rozsudok nie je právoplatný, prokurátor i obžalovaní si ho dali doručiť.
Obžalovaní najprv koncom marca 2002 zabili 18-ročnú Editu M. a asi o dva týždne 18-ročného Miroslava P. Telá obetí potom zahrabali v záhrade pri dome jedného z nich. Páchateľov vrážd odhalili na jeseň v roku 2003 po tom, čo jeden z obžalovaných sa tým "pochválil" priateľke.
Výnimočný trest 24 rokov dostal 21-ročný Matej I., v dome ktorého sa vraždy stali a ktorý bol akýmsi vodcom vražedného komanda. Dievča usmrtil spolu s 21-ročným Štefanom B., ktorý v tom čase bol mladistvým a deväťročný trest je výnimočným, pretože ide o polovicu trestnej sadzby, ktorú by ináč dostal ako dospelý. Obaja dievčinu zbili päsťami, neskôr ju dokopali. Obeti potom dali na tvár uterák, oblepili lepiacou páskou a telo zabalili do plachty. Mŕtvu zahrabali v záhrade domu, kde sa stala vražda. Motívom útoku bolo, že Edita "bonzla" tri dievčatá rodičom, že navštevujú obžalovaných.
Na vražde Miroslava P. sa okrem Mateja a Štefana podieľal aj 22-ročný Peter Š. Trojica chcela dať Miroslavovi, prezývanému Džibe, iba príučku za predchádzajúce rôzne nedorozumenia, čo prerástlo do smrtiaceho útoku. I jeho najprv bili päsťami, neskôr ho kopali, pričom podľa výpovedí Petra a Štefana im to nariadil Matej. Oni ho iba poslúchli, lebo sa ho báli. Jeden z nich po ležiacom Miroslavovi aj poskákal. Džibeho telo podobne ako predchádzajúcu obeť zabalili a zakopali vedľa dievčaťa. Oboch mŕtvych navyše zasypali cementom alebo vápnom a poliali vodou. Telá potom zahrabali zeminou. Vraždy sa stali v dome v Hronci pri Valaskej, ktorý po starých rodičoch užíval Matej I. a kde s kamarátmi organizoval rôzne posedenia pri hudbe a alkohole.
Znalci nezistili ani u jedného duševnú poruchu, ktorá by znižovala ich zodpovednosť za vražedné konanie. Mateja však označili za psychopatickú agresívnu osobnosť, ktorá má snahu ovládať a kontrolovať iných. Peter je tiež psychopatická osobnosť s prvkami nezrelosti a impulzivity. Štefan po páde z balkóna si poškodil hlavu a chrbticu. Lieči sa na epilepsiu, čo však nemalo vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie zložky. Agresívne konal v reakcii na svoje postihnutie a podľa znalcov aj preto, aby obhájil miesto v asociálnej partii.
Trojica obžalovaných v záverečnej reči oľutovala svoje konanie. Jeden z nich sa ospravedlnil rodičom zavraždeného Miroslava. Otec Štefana B., ktorý veril v synovu nevinu, sa po vyhlásení rozsudku opýtal predsedu senátu, "kde je právo a spravodlivosť".
Súd otcovi Miroslava P. pririekol náhradu pohrebných trov vo výške takmer 20 tisíc korún, ktoré musia zaplatiť všetci traja obžalovaní. Otec požadoval i nemajetkovú ujmu jeden milión korún, ale nárok si bude musieť uplatniť na Okresnom súde v Brezne.
Výnimočný trest 24 rokov dostal 21-ročný Matej I., v dome ktorého sa vraždy stali a ktorý bol akýmsi vodcom vražedného komanda. Dievča usmrtil spolu s 21-ročným Štefanom B., ktorý v tom čase bol mladistvým a deväťročný trest je výnimočným, pretože ide o polovicu trestnej sadzby, ktorú by ináč dostal ako dospelý. Obaja dievčinu zbili päsťami, neskôr ju dokopali. Obeti potom dali na tvár uterák, oblepili lepiacou páskou a telo zabalili do plachty. Mŕtvu zahrabali v záhrade domu, kde sa stala vražda. Motívom útoku bolo, že Edita "bonzla" tri dievčatá rodičom, že navštevujú obžalovaných.
Na vražde Miroslava P. sa okrem Mateja a Štefana podieľal aj 22-ročný Peter Š. Trojica chcela dať Miroslavovi, prezývanému Džibe, iba príučku za predchádzajúce rôzne nedorozumenia, čo prerástlo do smrtiaceho útoku. I jeho najprv bili päsťami, neskôr ho kopali, pričom podľa výpovedí Petra a Štefana im to nariadil Matej. Oni ho iba poslúchli, lebo sa ho báli. Jeden z nich po ležiacom Miroslavovi aj poskákal. Džibeho telo podobne ako predchádzajúcu obeť zabalili a zakopali vedľa dievčaťa. Oboch mŕtvych navyše zasypali cementom alebo vápnom a poliali vodou. Telá potom zahrabali zeminou. Vraždy sa stali v dome v Hronci pri Valaskej, ktorý po starých rodičoch užíval Matej I. a kde s kamarátmi organizoval rôzne posedenia pri hudbe a alkohole.
Znalci nezistili ani u jedného duševnú poruchu, ktorá by znižovala ich zodpovednosť za vražedné konanie. Mateja však označili za psychopatickú agresívnu osobnosť, ktorá má snahu ovládať a kontrolovať iných. Peter je tiež psychopatická osobnosť s prvkami nezrelosti a impulzivity. Štefan po páde z balkóna si poškodil hlavu a chrbticu. Lieči sa na epilepsiu, čo však nemalo vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie zložky. Agresívne konal v reakcii na svoje postihnutie a podľa znalcov aj preto, aby obhájil miesto v asociálnej partii.
Trojica obžalovaných v záverečnej reči oľutovala svoje konanie. Jeden z nich sa ospravedlnil rodičom zavraždeného Miroslava. Otec Štefana B., ktorý veril v synovu nevinu, sa po vyhlásení rozsudku opýtal predsedu senátu, "kde je právo a spravodlivosť".
Súd otcovi Miroslava P. pririekol náhradu pohrebných trov vo výške takmer 20 tisíc korún, ktoré musia zaplatiť všetci traja obžalovaní. Otec požadoval i nemajetkovú ujmu jeden milión korún, ale nárok si bude musieť uplatniť na Okresnom súde v Brezne.
