Rozália a Róbert neprežívali vždy iba pekné chvíle, dnes sú však spolu a milujú sa.
PRIEVIDZA - Sú fantastickí! Usmiati, veselí a plní chuti do života. Róbert (38) a Rozália (31), úspešní podnikatelia a rodičia troch krásnych detí. Detí, ktoré však nikdy neuvidia!
Manželia Cibuloví z Prievidze sú nevidiaci! Ani to im však nebráni, aby Ronalda (11), Rozalindu (8) a Róbertu (7) vychovávali sami a popritom úspešne podnikali. Ich zoznámenie pritom Rozália s úsmevom hodnotí ako "lásku na prvý pohľad".
Rozália má namiesto vlastných očí iba umelé protézy. Pri varení obeda tak namiesto do hrnca hľadí krásnymi modrými očami, ktorými nemôže vidieť nič, bokom. Mužovi káže, aby nakrájal do rizota salámu a špekáčik. Ten si prstami prehmatá mäso a zručne ho pokrája. Kedysi videl, zrak neskôr stratil následkom vírusového ochorenia. Dnes rozozná obrysy či svetlo iba vtedy, keď má dobrý deň.
Manželia sa spoznali v marci 1993 v rehabilitačnom stredisku pre nevidiacich. O päť mesiacov neskôr sa zobrali. Deti chceli, i keď vedeli o riziku, že budú tiež zrakovo postihnuté. "Mám vrodenú chybu zraku. V štyroch rokoch mi vybrali ľavé oko, v 16-ich pravé. Prešla som jedenástimi operáciami, ale nepomohli mi. Hrozilo, že aj deti budú nevidiace. To by nám však neprekážalo. Aj o postihnuté dieťatko by sme sa starali s rovnakou láskou ako o zdravé," povedala Rozália. Našťastie sa im narodili tri zdravé deti. Našli im mená, ktoré začínajú na Ro. "Teraz sme všetci na Ro," smeje sa Rozália. S radosťou spomína najmä na narodenie Ronalda. "Pamätám si na deň, keď som prišla z nemocnice so synom. Bývali sme vtedy s manželom v dome nad mojimi rodičmi. Čakala som mamu, aby mi prišla pomôcť okúpať malého. Nechodila, tak som napustila vaničku vodou, vydrhla ho, naolejovala a takto sme počkali na mamu. Povedala iba výborne, tak si to zvládla aj sama. A odvtedy som robila sama všetko," usmieva sa Rozália.
Nie vždy však svietilo manželom slnko. "Mali sme aj ťažké obdobia, ale na to neradi spomíname," tvrdia Cibulovci. Rozália priznáva, že veľa sa naplakala vtedy, keď sa im narodil Ronald. "Plakala som preto, že ho nemôžem vidieť. Veľmi som túžila vedieť, aké má oči, vlasy, ústočká. Často som sa pýtala na to, ako vyzerá manžela, aj keď ten Ronalda tiež nemohol vidieť," vraví Rozália. V istom období života bol na dne aj Róbert, ktorý začal piť. Manželia sa dokonca na nejaký čas rozišli, láska však bola silnejšia a dnes sú opäť spolu. Na zlé veci v ich životoch spomínať nechcú.
Obaja sú veľmi hrdí na svoje deti. Všetky tri krásne spievajú a Rozalinda hrá na husle, Róberta na klavír a Ronald na klarinet.
Manželia podnikajú ako maséri. Majú vlastný salón a na budúci týždeň otvárajú v Prievidzi ďalší. V ňom zamestnajú ďalšieho slepého maséra. "Zrakovo postihnutí ľudia nemajú inú možnosť, ako sa zamestnať," myslí si Róbert Cibula.
Manželia sa spoznali v marci 1993 v rehabilitačnom stredisku pre nevidiacich. O päť mesiacov neskôr sa zobrali. Deti chceli, i keď vedeli o riziku, že budú tiež zrakovo postihnuté. "Mám vrodenú chybu zraku. V štyroch rokoch mi vybrali ľavé oko, v 16-ich pravé. Prešla som jedenástimi operáciami, ale nepomohli mi. Hrozilo, že aj deti budú nevidiace. To by nám však neprekážalo. Aj o postihnuté dieťatko by sme sa starali s rovnakou láskou ako o zdravé," povedala Rozália. Našťastie sa im narodili tri zdravé deti. Našli im mená, ktoré začínajú na Ro. "Teraz sme všetci na Ro," smeje sa Rozália. S radosťou spomína najmä na narodenie Ronalda. "Pamätám si na deň, keď som prišla z nemocnice so synom. Bývali sme vtedy s manželom v dome nad mojimi rodičmi. Čakala som mamu, aby mi prišla pomôcť okúpať malého. Nechodila, tak som napustila vaničku vodou, vydrhla ho, naolejovala a takto sme počkali na mamu. Povedala iba výborne, tak si to zvládla aj sama. A odvtedy som robila sama všetko," usmieva sa Rozália.
Nie vždy však svietilo manželom slnko. "Mali sme aj ťažké obdobia, ale na to neradi spomíname," tvrdia Cibulovci. Rozália priznáva, že veľa sa naplakala vtedy, keď sa im narodil Ronald. "Plakala som preto, že ho nemôžem vidieť. Veľmi som túžila vedieť, aké má oči, vlasy, ústočká. Často som sa pýtala na to, ako vyzerá manžela, aj keď ten Ronalda tiež nemohol vidieť," vraví Rozália. V istom období života bol na dne aj Róbert, ktorý začal piť. Manželia sa dokonca na nejaký čas rozišli, láska však bola silnejšia a dnes sú opäť spolu. Na zlé veci v ich životoch spomínať nechcú.
Obaja sú veľmi hrdí na svoje deti. Všetky tri krásne spievajú a Rozalinda hrá na husle, Róberta na klavír a Ronald na klarinet.
Manželia podnikajú ako maséri. Majú vlastný salón a na budúci týždeň otvárajú v Prievidzi ďalší. V ňom zamestnajú ďalšieho slepého maséra. "Zrakovo postihnutí ľudia nemajú inú možnosť, ako sa zamestnať," myslí si Róbert Cibula.