Ivan Gašparovič
BRATISLAVA - Opatrenia bývalej Ficovej vlády, ktoré urobila v čase krízy so zamestnávateľmi, podnikateľmi, odbormi a bankármi, mali podľa prezidenta Ivana Gašparoviča svoje opodstatnenie.
"Aj keď nie systematický úspech, ale na určitý čas boli skutočne veľmi operatívne," vyhlásil Gašparovič v relácii STV O päť minút dvanásť. Gašparovič bol rád, že sa takéto niečo stalo. Premiérka Iveta Radičová mu v relácii pripomenula, že bývalá vláda súčasnej zanechala vysokú mieru nezamestnanosti, dve tretiny občanov s príjmom pod 500 eur a neuveriteľné dlhy.
"V každom rezorte, na ktorý sme siahli, sme ho prebrali v dlhoch, v každej oblasti - neefektívne zmluvy, zlé verejné obstarávania, zlé hospodárenie s verejnými financiami," vyhlásila Radičová. Okrem toho musela vláda predkladať dva štátne rozpočty. "Jeden za predchádzajúci rok, lebo nebol nastavený pravdivo a nový, ktorý by sa týkal budúcnosti Slovenskej republiky," uviedla premiérka.
Tento rok sa bude reformovať oblasť dôveryhodnosti, kam patrí reforma súdnictva, zníženie miery korupcie. "Bez dôvery je veľký problém získavať dobrých, renomovaných, solídnych investorov a aj podporiť malých a stredných podnikateľov," upozorňovala Radičová. V tom podľa nej tkvie tvorba nových pracovných miest. Reformovať sa bude aj odvodové zaťaženie, ktoré je tiež v súčasnosti bariérou tvorby pracovných miest. "Chceme dosiahnuť zvýšenie čistých príjmov zamestnancov na jednej strane a znížiť odvodovú záťaž zamestnávateľov," vysvetľovala. Treťou reformou, ktorú vláda spúšťa, sa dotýka vzdelávania a kvalifikovanosti.
"Paradoxne, najväčšiu skupinu nezamestnaných máme medzi absolventmi škôl, pretože požiadavky konkrétnych zamestnávateľov a firiem, a to čo ponúkajú školy ako výsledok vzdelávania, je v rozpore a nezodpovedá to moderným technológiám," argumentuje Radičová. Pripustila, že aj súčasná vláda bude podporovať nové investície tak, ako to bolo zvykom doteraz, ale vtedy, ak prinesú pridanú hodnotu a zamestnávať ľudí v najzaostalejších regiónoch.
Na margo ekonomických opatrení súčasnej vlády Gašparovič konštatoval, že nemal nikdy zámer vrátiť pripravený rozpočet. "Ak by bolo schválené provizórium, bolo by to ešte horšie," dodal prezident. Je rád, že v parlamente prešiel taký, aký je, i keď k nemu mal výhrady. Za kľúčový problém nepovažuje zdvihnutie DPH o jeden percentuálny bod, podľa neho by to nemalo ovplyvniť výrazne inflačný pomer. Väčšie riziko podľa neho predstavujú opatrenia v energetike. "Dennú potrebu, ktorú občan potrebuje, dokáže ovplyvniť, dokáže sa uskromniť, ale výdavky, ktoré bude musieť dať na energiu, to nepôjde, to je 25 až 28 percent, to sa odrazí na doprave podľa ekonómov 8 -10 percent," myslí si Gašparovič.
Je rád, že balík, do ktorého patria sociálne dávky, detské výdavky, vláda ustála. Pri zmrazovaní platov však treba podľa neho hľadieť aj na to, v akom stave sú platy na Slovensku, kde ich majú ľudia nižšie ako v západných krajinách. Gašparovič povedal, že systematické opatrenia vidí v spolupráci koalície s opozíciou. "Hľadať nové zmeny alebo reformy čiastkové v zdravotníctve, v daniach, v odvodoch, to nemá budúcnosť, urobiť opatrenia na chvíľu," myslí si hlava štátu. Vláda si podľa neho musí uvedomiť, že sociálny zmier je pre ňu úspechom.
Podľa predsedu parlamentu Richarda Sulíka v koalícii pri rozhodovaní o ekonomických opatreniach prevýšil a zvíťazil zdravý rozum. "Napríklad také poznanie, že s osempercentným deficitom sa dlhodobo žiť nedá, to vieme na príklade Grécka," vysvetľoval Sulík, ktorý však súhlasí s Gašparovičom, že pohľad na iné štáty je druhoradý. Sulík pripúšťa, že opatrenia sa dotknú občanov v niektorých oblastiach.
Napriek tomu si však myslí, že v sociálnej oblasti urobila súčasná stredopravá koalícia sociálnejšie kroky ako predchodcovia. "Napravili sme systém, zapchali sme veľa dier, kadiaľ unikalo. Áno - tí ľudia, ktorí doteraz platili nízke dane alebo odvody, alebo nejakým spôsobom doteraz dokázali kľučkovať v tom systéme a teraz sa im to už znemožnilo - oni nebudú spokojní," konštatoval šéf parlamentu a dodal, že oni platili nízke dane na úkor ostatných.
"V každom rezorte, na ktorý sme siahli, sme ho prebrali v dlhoch, v každej oblasti - neefektívne zmluvy, zlé verejné obstarávania, zlé hospodárenie s verejnými financiami," vyhlásila Radičová. Okrem toho musela vláda predkladať dva štátne rozpočty. "Jeden za predchádzajúci rok, lebo nebol nastavený pravdivo a nový, ktorý by sa týkal budúcnosti Slovenskej republiky," uviedla premiérka.
Tento rok sa bude reformovať oblasť dôveryhodnosti, kam patrí reforma súdnictva, zníženie miery korupcie. "Bez dôvery je veľký problém získavať dobrých, renomovaných, solídnych investorov a aj podporiť malých a stredných podnikateľov," upozorňovala Radičová. V tom podľa nej tkvie tvorba nových pracovných miest. Reformovať sa bude aj odvodové zaťaženie, ktoré je tiež v súčasnosti bariérou tvorby pracovných miest. "Chceme dosiahnuť zvýšenie čistých príjmov zamestnancov na jednej strane a znížiť odvodovú záťaž zamestnávateľov," vysvetľovala. Treťou reformou, ktorú vláda spúšťa, sa dotýka vzdelávania a kvalifikovanosti.
"Paradoxne, najväčšiu skupinu nezamestnaných máme medzi absolventmi škôl, pretože požiadavky konkrétnych zamestnávateľov a firiem, a to čo ponúkajú školy ako výsledok vzdelávania, je v rozpore a nezodpovedá to moderným technológiám," argumentuje Radičová. Pripustila, že aj súčasná vláda bude podporovať nové investície tak, ako to bolo zvykom doteraz, ale vtedy, ak prinesú pridanú hodnotu a zamestnávať ľudí v najzaostalejších regiónoch.
Na margo ekonomických opatrení súčasnej vlády Gašparovič konštatoval, že nemal nikdy zámer vrátiť pripravený rozpočet. "Ak by bolo schválené provizórium, bolo by to ešte horšie," dodal prezident. Je rád, že v parlamente prešiel taký, aký je, i keď k nemu mal výhrady. Za kľúčový problém nepovažuje zdvihnutie DPH o jeden percentuálny bod, podľa neho by to nemalo ovplyvniť výrazne inflačný pomer. Väčšie riziko podľa neho predstavujú opatrenia v energetike. "Dennú potrebu, ktorú občan potrebuje, dokáže ovplyvniť, dokáže sa uskromniť, ale výdavky, ktoré bude musieť dať na energiu, to nepôjde, to je 25 až 28 percent, to sa odrazí na doprave podľa ekonómov 8 -10 percent," myslí si Gašparovič.
Je rád, že balík, do ktorého patria sociálne dávky, detské výdavky, vláda ustála. Pri zmrazovaní platov však treba podľa neho hľadieť aj na to, v akom stave sú platy na Slovensku, kde ich majú ľudia nižšie ako v západných krajinách. Gašparovič povedal, že systematické opatrenia vidí v spolupráci koalície s opozíciou. "Hľadať nové zmeny alebo reformy čiastkové v zdravotníctve, v daniach, v odvodoch, to nemá budúcnosť, urobiť opatrenia na chvíľu," myslí si hlava štátu. Vláda si podľa neho musí uvedomiť, že sociálny zmier je pre ňu úspechom.
Podľa predsedu parlamentu Richarda Sulíka v koalícii pri rozhodovaní o ekonomických opatreniach prevýšil a zvíťazil zdravý rozum. "Napríklad také poznanie, že s osempercentným deficitom sa dlhodobo žiť nedá, to vieme na príklade Grécka," vysvetľoval Sulík, ktorý však súhlasí s Gašparovičom, že pohľad na iné štáty je druhoradý. Sulík pripúšťa, že opatrenia sa dotknú občanov v niektorých oblastiach.
Napriek tomu si však myslí, že v sociálnej oblasti urobila súčasná stredopravá koalícia sociálnejšie kroky ako predchodcovia. "Napravili sme systém, zapchali sme veľa dier, kadiaľ unikalo. Áno - tí ľudia, ktorí doteraz platili nízke dane alebo odvody, alebo nejakým spôsobom doteraz dokázali kľučkovať v tom systéme a teraz sa im to už znemožnilo - oni nebudú spokojní," konštatoval šéf parlamentu a dodal, že oni platili nízke dane na úkor ostatných.
