Martin Bútora
BRATISLAVA – Je ťažké predpokladať, aké informácie budú obsahovať zostávajúce materiály z amerického veľvyslanectva v Bratislave, ktoré by mala zverejniť stránka WikiLeaks. V Českej republike sa napríklad týkali obchodov so zbraňami.
Vo štvrtok to povedal známy slovenský sociológ a bývalý veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora. "Američania sa vždy zaujímali o to, aby sa nejaké zbrojné zákazky nedostali do problematických krajín," hovorí.
Hoci stránka WikiLeaks zatiaľ diplomatické depeše z bratislavského veľvyslanectva nezverejnila, na ruských internetových stránkach sa už prvé z nich objavili. Týkajú sa vojny medzi Ruskom a Gruzínskom a všímajú si postoj slovenských politikov k tomuto konfliktu. Okrem iného spomínajú rozhovor medzi americkým veľvyslancom v Bratislave Vincentom Obsitnikom a ministrom zahraničných vecí Jánom Kubišom o kontroverznom výroku vtedajšieho premiéra Roberta Fica.
Slovenský premiér krátko po začatí vojny povedal, že "niekto provokoval, a my vieme, kto provokoval". V diplomatických kruhoch sa tento výrok považoval za najviac proruský spomedzi stanovísk členských krajín EÚ. Kubiš v tejto súvislosti americkému veľvyslancovi podľa zverejnenej depeše povedal, že ďalšie podobné výroky už od premiéra Fica neočakáva.
„Tieto depeše nepriniesli zatiaľ nijaké prevratné novinky. Postoj slovenského premiéra bol verejne známy, diskutovalo sa o ňom. Zatiaľ čo iní európski politici zdôrazňovali nebezpečný rozsah ruskej agresie, Robert Fico obviňoval Gruzínsko z vyprovokovania vojny,“ konštatoval Bútora. „Nebolo to jediný raz: bývalý slovenský premiér zaujal stanovisko blízke ruskému pohľadu aj v rusko-ukrajinskej „plynovej vojne“ či v prípade amerického protiraketového systému.“ Za pozoruhodnú pasáž v jednej z depeší označil Bútora výstižnú analýzu ruského zmýšľania v podaní jedného zo slovenských diplomatov.
Na internete by sa ešte mohlo objaviť viac materiálov týkajúcich sa Slovenska. M. Bútora však neočakáva nadmerné množstvo prelomových informácií: tak napríklad v období vlády Vladimíra Mečiara Američania svoju nespokojnosť s politickým smerovaním Slovenska tlmočili úplne otvorene a verejne. Čo sa týka niekoľkých posledných rokov, je podľa Bútoru veľmi ťažké odhadnúť, aké doposiaľ neznáme skutočnosti by sa mohli v správach z amerického veľvyslanectva v Bratislave nachádzať.
Nebolo napríklad tajomstvom, že slovenská diplomacia musela „žehliť“ niektoré výroky vtedajšieho člena vládnej koalície predsedu SNS Jána Slotu, čo bolo pre rezort nadbytočným zaťažením a mnohí diplomati s takouto rétorikou nesúhlasili. "Ak také novinky prídu – napríklad o postojoch slovenskej vlády k väzňom z Guantánama - budeme si musieť počkať, čoho sa budú týkať. Až potom budeme môcť vyhodnotiť ich význam," povedal bývalý diplomat a zakladateľ Inštitútu pre verejné otázky (IVO).
Žiadne veľké otrasy na slovenskej politickej scéne neočakáva ani zahraničnopolitický analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Ivo Samson. Správy zo Slovenska sa podľa neho budú týkať zrejme toho istého, o čo sa americkí diplomati zaujímajú pri každej krajine. "Oni majú záujem o to, čo sa deje za kulisami slovenskej zahraničnej politiky, kto je proti nim, kto je za. Zaujíma ich, čo si tí ľudia skutočne myslia napríklad o operáciách v Afganistane, Iraku alebo o boji proti terorizmu," hovorí Samson. Ak sa v správach objavia aj mená konkrétnych politikov, mohlo by to podľa neho teoreticky viesť aj k istým personálnym výmenám.
Internetový portál WikiLeaks, ktorý sa špecializuje na zverejňovanie utajených informácií, začal v nedeľu so zverejňovaním 250-tisíc materiálov pochádzajúcich z amerických veľvyslanectiev v krajinách celého sveta, z ktorých niektoré sú dôverné alebo tajné. Majiteľ stránky Julian Assange tvrdí, že mu ide o rozšírenie priestoru pre slobodu slova, analytici však oponujú, že zverejňovaním tajných informácií ohrozuje doteraz zaužívaný spôsob zahraničnej politiky a zväzuje ruky diplomatom, čo by mohlo viesť k problémom na medzinárodnej scéne. Proti konaniu WikiLeaks protestujú najmä vlády, pričom viaceré z nich argumentujú, že stupeň utajenia, ktorý umožňovala doterajšia diplomatická prax, im okrem iného umožnil uzatvoriť viaceré mierové zmluvy a ukončiť medzinárodné konflikty.
Hoci stránka WikiLeaks zatiaľ diplomatické depeše z bratislavského veľvyslanectva nezverejnila, na ruských internetových stránkach sa už prvé z nich objavili. Týkajú sa vojny medzi Ruskom a Gruzínskom a všímajú si postoj slovenských politikov k tomuto konfliktu. Okrem iného spomínajú rozhovor medzi americkým veľvyslancom v Bratislave Vincentom Obsitnikom a ministrom zahraničných vecí Jánom Kubišom o kontroverznom výroku vtedajšieho premiéra Roberta Fica.
Slovenský premiér krátko po začatí vojny povedal, že "niekto provokoval, a my vieme, kto provokoval". V diplomatických kruhoch sa tento výrok považoval za najviac proruský spomedzi stanovísk členských krajín EÚ. Kubiš v tejto súvislosti americkému veľvyslancovi podľa zverejnenej depeše povedal, že ďalšie podobné výroky už od premiéra Fica neočakáva.
„Tieto depeše nepriniesli zatiaľ nijaké prevratné novinky. Postoj slovenského premiéra bol verejne známy, diskutovalo sa o ňom. Zatiaľ čo iní európski politici zdôrazňovali nebezpečný rozsah ruskej agresie, Robert Fico obviňoval Gruzínsko z vyprovokovania vojny,“ konštatoval Bútora. „Nebolo to jediný raz: bývalý slovenský premiér zaujal stanovisko blízke ruskému pohľadu aj v rusko-ukrajinskej „plynovej vojne“ či v prípade amerického protiraketového systému.“ Za pozoruhodnú pasáž v jednej z depeší označil Bútora výstižnú analýzu ruského zmýšľania v podaní jedného zo slovenských diplomatov.
Na internete by sa ešte mohlo objaviť viac materiálov týkajúcich sa Slovenska. M. Bútora však neočakáva nadmerné množstvo prelomových informácií: tak napríklad v období vlády Vladimíra Mečiara Američania svoju nespokojnosť s politickým smerovaním Slovenska tlmočili úplne otvorene a verejne. Čo sa týka niekoľkých posledných rokov, je podľa Bútoru veľmi ťažké odhadnúť, aké doposiaľ neznáme skutočnosti by sa mohli v správach z amerického veľvyslanectva v Bratislave nachádzať.
Nebolo napríklad tajomstvom, že slovenská diplomacia musela „žehliť“ niektoré výroky vtedajšieho člena vládnej koalície predsedu SNS Jána Slotu, čo bolo pre rezort nadbytočným zaťažením a mnohí diplomati s takouto rétorikou nesúhlasili. "Ak také novinky prídu – napríklad o postojoch slovenskej vlády k väzňom z Guantánama - budeme si musieť počkať, čoho sa budú týkať. Až potom budeme môcť vyhodnotiť ich význam," povedal bývalý diplomat a zakladateľ Inštitútu pre verejné otázky (IVO).
Žiadne veľké otrasy na slovenskej politickej scéne neočakáva ani zahraničnopolitický analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Ivo Samson. Správy zo Slovenska sa podľa neho budú týkať zrejme toho istého, o čo sa americkí diplomati zaujímajú pri každej krajine. "Oni majú záujem o to, čo sa deje za kulisami slovenskej zahraničnej politiky, kto je proti nim, kto je za. Zaujíma ich, čo si tí ľudia skutočne myslia napríklad o operáciách v Afganistane, Iraku alebo o boji proti terorizmu," hovorí Samson. Ak sa v správach objavia aj mená konkrétnych politikov, mohlo by to podľa neho teoreticky viesť aj k istým personálnym výmenám.
Internetový portál WikiLeaks, ktorý sa špecializuje na zverejňovanie utajených informácií, začal v nedeľu so zverejňovaním 250-tisíc materiálov pochádzajúcich z amerických veľvyslanectiev v krajinách celého sveta, z ktorých niektoré sú dôverné alebo tajné. Majiteľ stránky Julian Assange tvrdí, že mu ide o rozšírenie priestoru pre slobodu slova, analytici však oponujú, že zverejňovaním tajných informácií ohrozuje doteraz zaužívaný spôsob zahraničnej politiky a zväzuje ruky diplomatom, čo by mohlo viesť k problémom na medzinárodnej scéne. Proti konaniu WikiLeaks protestujú najmä vlády, pričom viaceré z nich argumentujú, že stupeň utajenia, ktorý umožňovala doterajšia diplomatická prax, im okrem iného umožnil uzatvoriť viaceré mierové zmluvy a ukončiť medzinárodné konflikty.
