Valko: Od podnikového k prominentnému právnikovi

Napriek priateľským vzťahom s politikmi súčasnej koalície sa nakoniec do vysokej politiky nedostal. Zastupoval však štátne podniky vo významných kauzách. Práve v súvislosti s jednou z nich, takzvanými Duckého zmenkami, sa vraj už v roku 2000 bál o život.

"Keďže spor je taký, aký je, a ja mám obavy, objednal som si na dva dni ochranku a poskytol som jej auto," povedal Valko začiatkom roka 2000 denníku Sme. V tom čase na hraniciach s Českom v jeho aute našli celoštátne hľadaného údajného člena podsvetia Karola Patasyho. Valko vtedy tvrdil, že Patasy tam zrejme bol ako súčasť ochranky, ktorú si najal. Sám pritom vraj išiel do Prahy na súd o zmenku v inom aute neskôr.

Zmenky podpísal niekdajší šéf Slovenského plynárenského priemyslu Ján Ducký, ktorého tiež zavraždili v roku 1999. Ich celkový počet nie je známy, plynárne ich považujú za neplatné. Súdy však na ich platnosť majú rôzne názory, v poslednom období však viaceré z nich zamietli.

Valko, ktorý sa pred necelými dvomi týždňami sa stal členom dozornej rady Slovenského plynárenského priemyslu, v súčasnosti ochranku pravdepodobne nemal. Sám prišiel napríklad minulý týždeň do parlamentu, keď koaličná rada rokovala o mene nového generálneho prokurátora. Žiaden ochrankár sa po jeho boku neobjavil ani začiatkom októbra, keď v bratislavskom justičnom paláci vyhral dlhoročný spor ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom o ospravedlnenie. Fico totiž pred rokmi Mikloša označil za bohatého človeka práve v súvislosti s privatizáciou plynární, čo sa mu však pred súdom dokázať nepodarilo.

Valko sa narodil v roku 1953, na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave študoval v rokoch 1973 až 1977. Pred nežnou revolúciou pôsobil ako vedúci právneho odboru v rezorte stavebníctva či arbiter Štátnej arbitráže. Do politiky vstúpil v roku 1990, keď sa stal poslancom za Verejnosť proti násiliu. Zvolili ho tiež za podpredsedu Snemovne ľudu československého Federálneho zhromaždenia. V roku 1992 obsadil post predsedu federálneho Ústavného súdu, o rok neskôr sa začal venovať advokácii.

Už v roku 1998 ho médiá označili za dvorného experta vládnej SDK, podieľal sa napríklad na príprave zavedenia priamej voľby prezidenta, bol právnikom Fondu národného majetku. Neskôr médiá Valka považovali za človeka blízkeho SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu, nástupkyne SDK a súčasnej vládnej strany. Špekulovalo sa, že v roku 2006 bol jedným z kandidátov na post ministra spravodlivosti. Nakoniec však strana nominovala právničku Luciu Žitňanskú a Valko kandidoval za poslanca za mimoparlamentnú Občiansku konzervatívnu stranu. Viacero jej predstaviteľov sa do parlamentu dostalo až v tohtoročných júnových voľbách na kandidátke Mosta-Híd.

Valkovo meno sa spájalo aj s ďalšími významnými podnikmi. V rokoch 1999 až 2002 bol členom dozornej rady Slovenskej poisťovne i Istrobanky. Od roku 2003 zasadal v dozornej rade Slovenských elektrární. Naposledy zastupoval národnú lotériovú spoločnosť Tipos v spore o know-how bývalej Športky, za ktoré cyperská firma Lemikon žiada odškodné 66 miliónov eur. Valko zasadal aj v Rade pre vysielanie a retransmisiu, od roku 1999 do 2004. Posledných 13 rokov pôsobil aj ako rozhodca Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Od roku 1998 bol správcom v konkurznom konaní, v roku 2001 sa napríklad vzdal postu správcu konkurznej podstaty skrachovanej Devín banky.

Okrem Mikloša mal aj ďalších známych klientov. Od roku 1995 napríklad zastupoval pred Európskym súdom pre ľudské práva spisovateľa Ľubomíra Feldeka. Tomu muselo Slovensko podľa verdiktu z roku 2001 zaplatiť odškodné za zásah do slobody prejavu.

Pred rokmi Valko pracoval aj pre bývalého šéfa nebankovej spoločnosti Drukos Františka Mojžiša, ktorý zažaloval viaceré médiá. Od roku 1996 bol Valko členom Českej advokátskej komory, hájil napríklad záujmy českej firmy Jan Becher Karlovarská Becherovka v procese so slovenskými firmami o značku Becherovka. Spor vyhral v marci 2009.

Veľkú pozornosť vzbudilo v novembri 2006 Valkovo zadržanie políciou. Spolu s podnikateľom Ladislavom Rehákom ho vzali do cely predbežného zadržania a obvinili ich z vydierania. Podľa polície vydierali Viliama a Rastislava Vittekovcov, ktorí pre podnikateľa vykupovali pozemky na Záhorí. Súd ich však do väzby nevzal a o dva dni ich prepustili. Trestné stíhanie prokuratúra definitívne zastavila v októbri 2009.