Štefan Harabin
BRATISLAVA - Predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi už nehrozí trestné stíhanie pre kontrolu hospodárenia súdu, ktorú odmietol. Prokuratúra dnes oznámila, že neprijala trestné oznámenie ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) na Harabina a navrhuje len jeho disciplinárne stíhanie.
Prokuratúra už skôr odmietla aj Miklošovo stíhanie, ktoré zas chcel iniciovať Harabin. Kontrola na Najvyššom súde sa dodnes neuskutočnila.
Mikloš podal trestné oznámenie na exministra spravodlivosti po tom, čo sa jeho podriadeným na prelome júla a augusta opakovane nepodarilo uskutočniť finančnú kontrolu na Najvyššom súde. Podľa neho Harabin mohol spáchať trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa, keďže nesplnil povinnosť zo zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite. Podľa polície a prokuratúry to však nie je dôvodom na trestné stíhanie.
"Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry sa po preštudovaní materiálov stotožnil s názorom policajtky, ktorá 20. 10. 2010 vydala uznesenie o odovzdaní veci ministerke spravodlivosti SR na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania na Ústavný súd," informovala dnes hovorkyňa generálneho prokurátora Jana Tökölyová.
Práve Ústavný súd rozhoduje, či sa začne disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu. Iniciovať ho chcú niektorí politici vládnej koalície, ktorá tiež pripravila viaceré zmeny zákonov na to, aby obmedzila moc kontroverzného predsedu súdu.
Iniciovať konanie voči Harabinovi môže ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS), ktorá už začiatkom októbra dostala Miklošov podnet v súvislosti s odmietnutou kontrolou. Mikloš chcel Harabinovi uložiť aj pokutu tisíc eur, potom sa však zámeru vzdal, aby mohli predsedu súdu potrestať inak. V prípade disciplinárneho konania by totiž Harabinovi hrozil trest od pokuty až po odvolanie z funkcie. Parlament by mu tiež po prípadnom začatí stíhania mohol pozastaviť výkon funkcie.
Na spracovanie návrhu na Ústavný súd má pol roka. Harabinovo stíhanie žiada od polície i ministerky aj mimovládna Aliancia Fair-play, podľa ktorej viackrát "obišiel" elektronickú podateľňu a spisy senátom rozdeľoval osobne. Harabin však poprel, že by porušil zákon a podnet mimovládnej organizácie označil za spolitizovaný rovnako ako audit ministerstva.
Šéf Najvyššieho súdu tvrdí, že súčasná vláda ho chce škandalizovať, aby mohla rozpočtovú kapitolu súdu podriadiť ministerstvu spravodlivosti. Takýto zámer je v programovom vyhlásení vlády. Harabin o kontrolu požiadal Najvyšší kontrolný úrad, ktorý ju však najskôr stihne vykonať v budúcom roku. Nezákonnosť auditu ministerstva financií chce Harabin dokázať na súde, kam podal žalobu. Kontrolu chceli pracovníci ministerstva naposledy uskutočniť v pondelok. Za jej odmietanie má Najvyšší súd zaplatiť pokutu 33.000 eur.
Mikloš podal trestné oznámenie na exministra spravodlivosti po tom, čo sa jeho podriadeným na prelome júla a augusta opakovane nepodarilo uskutočniť finančnú kontrolu na Najvyššom súde. Podľa neho Harabin mohol spáchať trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa, keďže nesplnil povinnosť zo zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite. Podľa polície a prokuratúry to však nie je dôvodom na trestné stíhanie.
"Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry sa po preštudovaní materiálov stotožnil s názorom policajtky, ktorá 20. 10. 2010 vydala uznesenie o odovzdaní veci ministerke spravodlivosti SR na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania na Ústavný súd," informovala dnes hovorkyňa generálneho prokurátora Jana Tökölyová.
Práve Ústavný súd rozhoduje, či sa začne disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu. Iniciovať ho chcú niektorí politici vládnej koalície, ktorá tiež pripravila viaceré zmeny zákonov na to, aby obmedzila moc kontroverzného predsedu súdu.
Iniciovať konanie voči Harabinovi môže ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS), ktorá už začiatkom októbra dostala Miklošov podnet v súvislosti s odmietnutou kontrolou. Mikloš chcel Harabinovi uložiť aj pokutu tisíc eur, potom sa však zámeru vzdal, aby mohli predsedu súdu potrestať inak. V prípade disciplinárneho konania by totiž Harabinovi hrozil trest od pokuty až po odvolanie z funkcie. Parlament by mu tiež po prípadnom začatí stíhania mohol pozastaviť výkon funkcie.
Na spracovanie návrhu na Ústavný súd má pol roka. Harabinovo stíhanie žiada od polície i ministerky aj mimovládna Aliancia Fair-play, podľa ktorej viackrát "obišiel" elektronickú podateľňu a spisy senátom rozdeľoval osobne. Harabin však poprel, že by porušil zákon a podnet mimovládnej organizácie označil za spolitizovaný rovnako ako audit ministerstva.
Šéf Najvyššieho súdu tvrdí, že súčasná vláda ho chce škandalizovať, aby mohla rozpočtovú kapitolu súdu podriadiť ministerstvu spravodlivosti. Takýto zámer je v programovom vyhlásení vlády. Harabin o kontrolu požiadal Najvyšší kontrolný úrad, ktorý ju však najskôr stihne vykonať v budúcom roku. Nezákonnosť auditu ministerstva financií chce Harabin dokázať na súde, kam podal žalobu. Kontrolu chceli pracovníci ministerstva naposledy uskutočniť v pondelok. Za jej odmietanie má Najvyšší súd zaplatiť pokutu 33.000 eur.
