Ivan Petranský
BRATISLAVA - Žiadosť Svetového združenia bývalých československých politických väzňov (SZČPV) parlamentu, aby odvolal predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ivana Petranského, je podľa neho motivovaná osobnými pohnútkami tajomníka SZČPV Františka Bednára, ktorému ÚPN neudelil štatút účastníka protikomunistického odboja.
"Ústav pamäti národa v týchto veciach nerozhoduje svojvoľne, ale na základe platnej legislatívy, pričom každý žiadateľ o priznanie postavenia účastníka protikomunistického odboja má – v prípade, že s rozhodnutím nesúhlasí – možnosť požiadať Ministerstvo spravodlivosti SR o preskúmanie rozhodnutia ÚPN," povedal dnes Petranský pre agentúru SITA.
Združenie kritizuje Petranského za to, že nedostatočne presadzuje idey protikomunistického odboja ako priority ÚPN. Svetové združenie Petranskému vyčíta, že sa nedostatočne zaoberal otázkami vyrovnania sa s komunistickým dedičstvom ako aj presadzovaním práv obetí komunizmu. Pripomína, že do funkcie bol nominovaný SNS a preto nikdy nemal a nemá podporu politických väzňov. Petranský podľa združenia namiesto prioritného zamerania sa na otázky spojené s bývalým nedemokratickým komunistickým režimom presadzoval historicky a spoločensky neadekvátne zameranie činnosti ÚPN na obdobie slovenského štátu počas druhej svetovej vojny.
Združenie pripomína, že ÚPN zorganizoval 29. septembra diskusný večer o gardistickom veliteľovi Otomarovi Kubalovi. Podľa Petranského žiadosť združenia vychádza z neznalosti úloh, ktoré má ÚPN podľa zákona plniť. "Podľa zákona sa ÚPN musí venovať nielen zločinom komunizmu, ale aj nacizmu. Obdobie, ktoré má ústav zo zákona za úlohu skúmať, sa nezačína rokom 1948, ale už rokom 1939. Diskusné večery ÚPN vytvárajú priestor na prezentáciu výsledkov výskumu a diskusiu s verejnosťou. Spomínaná diskusia sa venovala osobe jedného z popredných predstaviteľov Hlinkovej gardy a zločinom, na ktorých sa podieľala táto organizácia," zdôraznil predseda ÚPN.
ÚPN sa taktiež podľa Petranského veľmi výrazne angažoval aj v otázke násilne odvlečených do ZSSR. "Na našej internetovej stránke je zverejnený zoznam, ktorý odzrkadľuje súčasný stav poznania danej problematiky. Ústav bol taktiež spoluvydavateľom knihy, ktorá informácie čerpala priamo z bývalých sovietskych archívov. Tejto téme sa venujeme aj v 45-minútovom dokumentárnom filme „Prežili sme gulag“, ktorý už viackrát odvysielala STV a ktorý ÚPN premieta v školách, čím vzdeláva mladých ľudí. Môžem preto skonštatovať, že ÚPN v danej problematike urobil veľmi veľa pozitívnej práce," dodal.
Organizácia nazvaná Svetové združenie bývalých československých politických väzňov podľa Petranského zastupuje iba marginálnu časť politických väzňov, nemôže preto hovoriť v mene politických väzňov ako celku. Šéfa ÚPN volí ako člena správnej rady Národná rada SR na šesť rokov. Parlament ho môže odvolať len ak bol právoplatne odsúdený alebo ak šesť mesiacov nevykonával svoju funkciu. Petranský je predsedom Správnej rady ÚPN od februára 2007.
Združenie kritizuje Petranského za to, že nedostatočne presadzuje idey protikomunistického odboja ako priority ÚPN. Svetové združenie Petranskému vyčíta, že sa nedostatočne zaoberal otázkami vyrovnania sa s komunistickým dedičstvom ako aj presadzovaním práv obetí komunizmu. Pripomína, že do funkcie bol nominovaný SNS a preto nikdy nemal a nemá podporu politických väzňov. Petranský podľa združenia namiesto prioritného zamerania sa na otázky spojené s bývalým nedemokratickým komunistickým režimom presadzoval historicky a spoločensky neadekvátne zameranie činnosti ÚPN na obdobie slovenského štátu počas druhej svetovej vojny.
Združenie pripomína, že ÚPN zorganizoval 29. septembra diskusný večer o gardistickom veliteľovi Otomarovi Kubalovi. Podľa Petranského žiadosť združenia vychádza z neznalosti úloh, ktoré má ÚPN podľa zákona plniť. "Podľa zákona sa ÚPN musí venovať nielen zločinom komunizmu, ale aj nacizmu. Obdobie, ktoré má ústav zo zákona za úlohu skúmať, sa nezačína rokom 1948, ale už rokom 1939. Diskusné večery ÚPN vytvárajú priestor na prezentáciu výsledkov výskumu a diskusiu s verejnosťou. Spomínaná diskusia sa venovala osobe jedného z popredných predstaviteľov Hlinkovej gardy a zločinom, na ktorých sa podieľala táto organizácia," zdôraznil predseda ÚPN.
ÚPN sa taktiež podľa Petranského veľmi výrazne angažoval aj v otázke násilne odvlečených do ZSSR. "Na našej internetovej stránke je zverejnený zoznam, ktorý odzrkadľuje súčasný stav poznania danej problematiky. Ústav bol taktiež spoluvydavateľom knihy, ktorá informácie čerpala priamo z bývalých sovietskych archívov. Tejto téme sa venujeme aj v 45-minútovom dokumentárnom filme „Prežili sme gulag“, ktorý už viackrát odvysielala STV a ktorý ÚPN premieta v školách, čím vzdeláva mladých ľudí. Môžem preto skonštatovať, že ÚPN v danej problematike urobil veľmi veľa pozitívnej práce," dodal.
Organizácia nazvaná Svetové združenie bývalých československých politických väzňov podľa Petranského zastupuje iba marginálnu časť politických väzňov, nemôže preto hovoriť v mene politických väzňov ako celku. Šéfa ÚPN volí ako člena správnej rady Národná rada SR na šesť rokov. Parlament ho môže odvolať len ak bol právoplatne odsúdený alebo ak šesť mesiacov nevykonával svoju funkciu. Petranský je predsedom Správnej rady ÚPN od februára 2007.
