Dušan Čaplovič (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Novelou jazykového zákona vláda Ivety Radičovej "ustúpila Budapešti." V dnešnej diskusnej relácii Slovenskej televízie O päť minút dvanásť to vyhlásil Dušan Čaplovič zo Smeru-SD. Obhajoba tejto normy, s ktorou prišiel kabinet Roberta Fica (Smer-SD), bola podľa Čaploviča najväčším diplomatickým úspechom smerom k Budapešti.
"Bolo jasne konštatované, že je to štandardný zákon," zdôraznil. Problém normy vidí v jej zbytočnom spolitizovaní. "Nebolo to namierené voči menšinovým jazykom, ale na ochranu slovenského jazyka," pripomenul. Podľa neho každý človek musí ovládať v komunikácii štátny jazyk.
Ako Čaplovič tvrdí, on osobne sa ešte vo funkcii podpredsedu vlády stretol s tým, že v Dunajskej Strede ho policajt nevedel po slovensky navigovať na miestny úrad a na južnom Slovensku sa často po slovensky nedalo vôbec dohovoriť. Poukázal tiež na to, že pri nástupe do funkcie bol skartovaný materiál jeho predchodcu Pála Csákyho (predseda SMK - pozn. redakcie), lebo komunikoval aj v oficiálnej korešpondencii po maďarsky. Pokuty v norme majú podľa neho svoj účel. "Každý zákon musí mať aj istý zdvihnutý prst," je presvedčený.
"My tvrdíme, že štátny jazyk nemôžete chrániť pokutami," zdôraznil predsedu strany Most-Híd Béla Bugár. Ako podotkol, sankcionovať je možné štátnu a verejnú správu, ak vydávajú informáciu závažnú pre verejnosť a je normálne, aby v prípadoch, ak tá informácia môže ovplyvniť život, bezpečnosť či majetok občanov, musí byť aj v štátnom jazyku. Podľa neho by sa však mali snažiť aj naši ústavní činitelia, počínajúc prezidentom hovoriť tak, aby dávali ostatným príklad. Pokuty, ktoré obsahuje súčasná norma, podľa neho vyvolávajú strach u obyčajných ľudí. Ako dodal, nielen na južnom, ale aj na severnom Slovensku sa nájdu ľudia, ktorí sa nevedia dohovoriť po slovensky. Podľa neho je ich však minimum a "je to o ľuďoch, nie o pokutách."
Ako Čaplovič tvrdí, on osobne sa ešte vo funkcii podpredsedu vlády stretol s tým, že v Dunajskej Strede ho policajt nevedel po slovensky navigovať na miestny úrad a na južnom Slovensku sa často po slovensky nedalo vôbec dohovoriť. Poukázal tiež na to, že pri nástupe do funkcie bol skartovaný materiál jeho predchodcu Pála Csákyho (predseda SMK - pozn. redakcie), lebo komunikoval aj v oficiálnej korešpondencii po maďarsky. Pokuty v norme majú podľa neho svoj účel. "Každý zákon musí mať aj istý zdvihnutý prst," je presvedčený.
"My tvrdíme, že štátny jazyk nemôžete chrániť pokutami," zdôraznil predsedu strany Most-Híd Béla Bugár. Ako podotkol, sankcionovať je možné štátnu a verejnú správu, ak vydávajú informáciu závažnú pre verejnosť a je normálne, aby v prípadoch, ak tá informácia môže ovplyvniť život, bezpečnosť či majetok občanov, musí byť aj v štátnom jazyku. Podľa neho by sa však mali snažiť aj naši ústavní činitelia, počínajúc prezidentom hovoriť tak, aby dávali ostatným príklad. Pokuty, ktoré obsahuje súčasná norma, podľa neho vyvolávajú strach u obyčajných ľudí. Ako dodal, nielen na južnom, ale aj na severnom Slovensku sa nájdu ľudia, ktorí sa nevedia dohovoriť po slovensky. Podľa neho je ich však minimum a "je to o ľuďoch, nie o pokutách."
