Minister dopravy Ján Figeľ (Zdroj: SITA)
BRATISAVA - Zámer ministra dopravy Jána Figeľa nasmerovať na stavbu diaľnic viac peňazí z Európskej únie naráža na odpor ostatných ministerstiev.
Tvrdia, že peniaze potrebujú na rozvoj zdravotníctva či školstva, vyplynulo z ankety. Ministerstvo dopravy nevyčíslilo, koľko peňazí očakáva z takzvaných operačných programov iných ministerstiev.
Celkovo by malo Slovensko získať z fondov EÚ v programovacom období rokov 2007 až 2013 11,4 miliardy eur. Peniaze môžu ministerstvá využiť na rôzne účely. Najviac - 3,2 miliardy eur získalo práve ministerstvo dopravy, z tejto sumy bolo vyčlenených na budovanie a obnovu ciest asi 1,7 miliardy eur. Figeľ k nim chcel po svojom nástupe do funkcie ministra pridať ešte ďalšie financie.
Ministerstvá školstva, zdravotníctva, práce či hospodárstva však tvrdia, že na diaľnice prispieť neplánujú. "Ministerstvo hospodárstva nepočíta s vyčlenením finančných prostriedkov na uvedené oblasti," reagovala Dagmar Hlavatá z komunikačného oddelenia na otázku, či na diaľnice poskytne peniaze zo svojho operačného programu konkurencieschopnosť. "S uvoľnením finančných prostriedkov na výstavbu diaľnic sa nepočíta," pridala sa Ildikó Juhászová z ministerstva pôdohospodárstva, ktoré spravuje operačný program životné prostredie. Podobne sa vyjadrili aj zástupcovia ďalších ministerstiev.
Napríklad v operačnom programe zdravotníctvo je na konkrétne projekty naviazaných už viac ako 90 percent zo zhruba 250 miliónov eur. Ministerstvo školstva má "zazmluvnených" takmer 48 percent z peňazí v operačnom programe vzdelávanie a zhruba 50 percent v programe na podporu výskumu. Viac než polovica zo zdrojov je už určených aj v programoch ministerstva práce a hospodárstva.
Ako možný zdroj peňazí na diaľnice sa spomínal nedávno operačný program informatizácia, na ktorý bolo vyčlenených asi 990 miliónov eur. Jeho zástupcovia neodpovedali na otázky, koľko peňazí by mohli uvoľniť na stavbu diaľnic.
Figeľov úrad presnejšie nevyčíslil, koľko financií očakáva z iných operačných programov. "Je prednostným záujmom ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií posilniť finančné zdroje na výstavbu diaľnic z európskych fondov rádovo o stovky miliónov eur," zhrnul hovorca Martin Krajčovič.
Eurofondy mali podľa skorších vyjadrení ministerstva sčasti nahradiť zdroje súkromných investorov, ktorým predchádzajúca vláda zverila vybudovanie zhruba 75 kilometrov dlho očakávanej diaľnice D1 medzi Žilinou a Košicami. Figeľ sa rozhodol nepokračovať v takzvanom PPP projekte, pretože koncesionárom sa podľa neho nepodarilo získať potrebných asi 2,4 miliardy eur. Ohlásil však, že z peňazí EÚ a štátneho rozpočtu plánuje rozbehnúť stavbu asi 45 kilometrov D1.
Okrem toho by chcel minister spustiť aj budovanie rýchlostnej cesty R1 medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom, pripustil aj možnosť využitia projektu verejno-súkromného partnerstva. Cesta by mohla dočasne nahradiť chýbajúcu diaľnicu v mimoriadne zložitom úseku plánovej D1 medzi Žilinou a Martinom, ktorý nebol súčasťou zrušeného projektu PPP. Po predĺžení R1 a dobudovaní úsekov diaľnice za Ružomberkom by totiž mohlo vzniknúť očakávané plynulé spojenie Bratislavy a Košíc štvorprúdovou komunikáciou.
Predĺženie R1 cez Banskú Bystricu sa však nepozdáva Mariánovi Jasíkovi z ochranárskej organizácie Priatelia Zeme, pretože by výrazne zasiahla do prírodného prostredia národných parkov Nízke Tatry a Veľká Fatra a ich ochranných pásiem. "Je to ďalšia rana tomuto územiu," poznamenal.
Celkovo by malo Slovensko získať z fondov EÚ v programovacom období rokov 2007 až 2013 11,4 miliardy eur. Peniaze môžu ministerstvá využiť na rôzne účely. Najviac - 3,2 miliardy eur získalo práve ministerstvo dopravy, z tejto sumy bolo vyčlenených na budovanie a obnovu ciest asi 1,7 miliardy eur. Figeľ k nim chcel po svojom nástupe do funkcie ministra pridať ešte ďalšie financie.
Ministerstvá školstva, zdravotníctva, práce či hospodárstva však tvrdia, že na diaľnice prispieť neplánujú. "Ministerstvo hospodárstva nepočíta s vyčlenením finančných prostriedkov na uvedené oblasti," reagovala Dagmar Hlavatá z komunikačného oddelenia na otázku, či na diaľnice poskytne peniaze zo svojho operačného programu konkurencieschopnosť. "S uvoľnením finančných prostriedkov na výstavbu diaľnic sa nepočíta," pridala sa Ildikó Juhászová z ministerstva pôdohospodárstva, ktoré spravuje operačný program životné prostredie. Podobne sa vyjadrili aj zástupcovia ďalších ministerstiev.
Napríklad v operačnom programe zdravotníctvo je na konkrétne projekty naviazaných už viac ako 90 percent zo zhruba 250 miliónov eur. Ministerstvo školstva má "zazmluvnených" takmer 48 percent z peňazí v operačnom programe vzdelávanie a zhruba 50 percent v programe na podporu výskumu. Viac než polovica zo zdrojov je už určených aj v programoch ministerstva práce a hospodárstva.
Ako možný zdroj peňazí na diaľnice sa spomínal nedávno operačný program informatizácia, na ktorý bolo vyčlenených asi 990 miliónov eur. Jeho zástupcovia neodpovedali na otázky, koľko peňazí by mohli uvoľniť na stavbu diaľnic.
Figeľov úrad presnejšie nevyčíslil, koľko financií očakáva z iných operačných programov. "Je prednostným záujmom ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií posilniť finančné zdroje na výstavbu diaľnic z európskych fondov rádovo o stovky miliónov eur," zhrnul hovorca Martin Krajčovič.
Eurofondy mali podľa skorších vyjadrení ministerstva sčasti nahradiť zdroje súkromných investorov, ktorým predchádzajúca vláda zverila vybudovanie zhruba 75 kilometrov dlho očakávanej diaľnice D1 medzi Žilinou a Košicami. Figeľ sa rozhodol nepokračovať v takzvanom PPP projekte, pretože koncesionárom sa podľa neho nepodarilo získať potrebných asi 2,4 miliardy eur. Ohlásil však, že z peňazí EÚ a štátneho rozpočtu plánuje rozbehnúť stavbu asi 45 kilometrov D1.
Okrem toho by chcel minister spustiť aj budovanie rýchlostnej cesty R1 medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom, pripustil aj možnosť využitia projektu verejno-súkromného partnerstva. Cesta by mohla dočasne nahradiť chýbajúcu diaľnicu v mimoriadne zložitom úseku plánovej D1 medzi Žilinou a Martinom, ktorý nebol súčasťou zrušeného projektu PPP. Po predĺžení R1 a dobudovaní úsekov diaľnice za Ružomberkom by totiž mohlo vzniknúť očakávané plynulé spojenie Bratislavy a Košíc štvorprúdovou komunikáciou.
Predĺženie R1 cez Banskú Bystricu sa však nepozdáva Mariánovi Jasíkovi z ochranárskej organizácie Priatelia Zeme, pretože by výrazne zasiahla do prírodného prostredia národných parkov Nízke Tatry a Veľká Fatra a ich ochranných pásiem. "Je to ďalšia rana tomuto územiu," poznamenal.
