BRATISLAVA - Hlasovanie o zúžení imunity poslancov a sudcov sa odkladá na október. Odhlasovali to poslanci vládnej koalície po tom, čo opozícia dnešné rokovanie bojkotovala. Vládne strany môžu návrh presadiť v parlamente len s pomocou opozičného Smeru-SD, pretože úpravu musí podporiť ústavná väčšina, čiže aspoň 90 zo 150 zákonodarcov.
Diskusiu o okresaní imunity sprevádzali v parlamente vzájomné výčitky medzi koalíciou a opozíciou; vo štvrtok tento týždeň debata vyvrcholila slovnou potýčkou medzi poslancom Smeru-SD Robertom Kaliňákom a zástupcom SaS Igorom Matovičom. Schôdzu pre konflikt dočasne prerušili a presunuli rozpravu a hlasovanie na piatok. V sále však dnes chýbali pre štvrtkový konflikt aj poslanci SNS a Smeru-SD. Niektorí koaliční politici preto navrhli, aby sa hlasovanie posunulo, s čím snemovňa súhlasila.
Expremiér Robert Fico (Smer-SD) rozhodnutie presunúť rokovanie privítal. Zároveň vyzval koalíciu, aby po referende predložili návrh ústavného zákona zameraného na imunitu spoločne. Trvá však na tom, aby z predlohy vypadlo okresanie imunity sudcov. "Možno by bolo vhodné, keby sa po 18. septembri (termín konania referenda - pozn.) stretli predsedovia všetkých politických strán za účasti predstaviteľov Ústavného súdu (...) výsledkom by mala byť spoločná dohoda o spoločnom návrhu," dodal Fico.
Za posunutie návrhu hlasoval aj predseda parlamentu Richard Sulík (SaS). "Pán Fico má teda splnené všetky podmienky, ktoré chcel. A teraz naozaj môžu prísť a hlasovať o zrušení imunity poslancov tak, ako tvrdili, že s tým nemajú problém," vyhlásil pred novinármi. Nevylúčil, že so Smerom-SD bude ešte rokovať. Fico však reagoval, že je ochotný rokovať so všetkými lídrami strán s výnimkou šéfa parlamentu, ktorého sa pokúsil počas tohto týždňa odvolať.
"Mám veľmi silný dojem, že vládna koalícia nechce, aby tento zákon bol prijatý, robí všetko preto, aby nebol prijatý a hrá pred verejnosťou divadlo," tvrdila podpredsedníčka SNS Anna Belousovová. Zopakovala však, že je za to, aby norma prešla. Pridal sa k nej aj predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský. "Buď sa v októbri zopakuje to isté, čoho sme boli svedkami dnes alebo v rokovacej sále bude toľko poslancov, kde bude teoretický predpoklad na to, že výsledok bude iný," povedal Hrušovský.
Návrh počítal s tým, že trestné stíhanie poslanca by už nemusel odobriť parlament, zákonodarcovia by sa mali tiež zodpovedať aj za priestupky, čo v praxi znamená, že by platili napríklad pokutu za prekročenie povolenej rýchlosti. V minulosti sa viacerí poslanci stíhaniu vyhli. Imunita by mala zostať poslancom len na výroky a hlasovanie v parlamente. Zo zmien tiež vyplývalo oslabenie imunity ústavných sudcov, sudcov všeobecných súdov a generálneho prokurátora, na ktorých trestné stíhanie by už nemusel byť, s výnimkou vzatia do väzby, potrebný súhlas Ústavného súdu.
Návrh na obmedzenie ochrany poslancov sa dostal do Národnej rady už jedenásťkrát, ale doposiaľ nikdy nenašiel dostatočnú podporu. Naposledy na jar 2008 vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) stiahol svoj návrh na zrušenie poslaneckej imunity po tom, ako poslanci z koalície aj opozície hlasovanie o tomto bode niekoľkokrát zablokovali.
