Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) navrhla rozsiahly balík zmien v oblasti justície, ktorý by mal podľa nej obnoviť dôveru v spravodlivosť a súdy. Žitňanská chce posilniť verejnú kontrolu nad súdmi okrem iného zverejňovaním verdiktov súdov až na výnimky na internete do desiatich dní od ich právoplatnosti.
Úpravami, ktoré predložila do pripomienkového konania, by sa tiež zrejme obmedzil vplyv predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina.
Úpravy v oblasti justície patria medzi priority novej stredopravej vlády. Žitňanskej úrad už skôr predstavil zmenu podmienok pre účasť v Súdnej rade, okrem iného voliacej predsedu Najvyššieho súdu. Z návrhu vyplýva, že piatim členom by posty v rade mali automaticky zaniknúť, ak sa sami nevzdajú funkcií predsedov okresného alebo krajského súdu. V súčasnosti má rada 18 členov. O zmene rozhodne parlament v septembri.
"Navrhujeme také systémové zmeny, ktoré obmedzia priestor pre svojvôľu ministra, obmedzia priestor pre svojvôľu predsedov súdov, pretrhnú nitky, ktoré umožňovali alebo umožňujú dnes nežiaduci vplyv na rozhodovanie sudcov," vyhlásila pred novinármi Žitňanská. Opatrenia by mali podľa nej otvoriť justíciu verejnej kontrole, odstrániť možnosti korupcie na súdoch a posilniť nezávislosť súdnictva.
Ministerstvo počíta napríklad s tým, že voľné miesta sudcov sa po novom budú môcť obsadzovať výlučne výberovým konaním. Sprístupnené tiež majú byť životopisy a motivačné listy uchádzačov, zloženie komisií či justičné skúšky. V päťčlenných výberových komisiách zas budú môcť sedieť aj ľudia, ktorí nemajú právnické vzdelanie. Troch členov určí ministerstvo, dvoch Súdna rada. Väčšia časť zmien má až na výnimky platiť od januára budúceho roka, vláda by o nich mohla rokovať už v októbri.
Žitňanská navrhla upraviť aj vzťah medzi predsedami súdov a samotnými sudcami. Chce napríklad úplne zrušiť možnosť prideľovať odmeny sudcom od predsedov súdov. Preradeniu sudcu do iného senátu by zas mal prechádzať jeho súhlas, aby mal dostatok času na odbornú prípravu.
Ministerka tiež chce zamedziť prelínaniu súdnej a výkonnej moci. Sudca, ktorý v budúcnosti obsadí pozíciu vo vláde či v štátnej správe, by sa mal vrátiť do talára až po uplynutí päťročnej lehoty po skončení postu v exekutíve. Nedotkne sa to však ľudí pred platnosťou týchto zmien. V minulosti sa napríklad na stáž na Najvyšší súd dostala z vládnej funkcie ministerky Viera Petríková či bývalý štátny tajomník ministerstva Daniel Hudák.
Ak zmeny schváli vláda i parlament, postavenie šéfa Najvyššieho súdu by sa mohlo oslabiť. Súdna rada, ktorej Harabin predsedá, by napríklad prišla o možnosť iniciovať disciplinárne konanie voči sudcom. Súdnej rade by zároveň mohol navrhnúť dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu Najvyššieho súdu len minister, v súčasnosti tak môže urobiť aj Harabin.
Najvyšší súd zverejnené zámery zatiaľ nekomentoval. "Najvyšší súd Slovenskej republiky ako i Súdna rada predložený návrh novely zákona o sudcoch a prísediacich v rámci pripomienkového konania podrobí analýze a svoje pripomienky zverejní," uviedol jeho tlačový odbor.
Vzťahy medzi šéfom Najvyššieho súdu a politikmi súčasnej stredopravej vládnej koalície sú dlhodobo napäté. Kritici Harabinovi pripisujú zodpovednosť za údajne zlý stav justície.
Úpravy v oblasti justície patria medzi priority novej stredopravej vlády. Žitňanskej úrad už skôr predstavil zmenu podmienok pre účasť v Súdnej rade, okrem iného voliacej predsedu Najvyššieho súdu. Z návrhu vyplýva, že piatim členom by posty v rade mali automaticky zaniknúť, ak sa sami nevzdajú funkcií predsedov okresného alebo krajského súdu. V súčasnosti má rada 18 členov. O zmene rozhodne parlament v septembri.
"Navrhujeme také systémové zmeny, ktoré obmedzia priestor pre svojvôľu ministra, obmedzia priestor pre svojvôľu predsedov súdov, pretrhnú nitky, ktoré umožňovali alebo umožňujú dnes nežiaduci vplyv na rozhodovanie sudcov," vyhlásila pred novinármi Žitňanská. Opatrenia by mali podľa nej otvoriť justíciu verejnej kontrole, odstrániť možnosti korupcie na súdoch a posilniť nezávislosť súdnictva.
Ministerstvo počíta napríklad s tým, že voľné miesta sudcov sa po novom budú môcť obsadzovať výlučne výberovým konaním. Sprístupnené tiež majú byť životopisy a motivačné listy uchádzačov, zloženie komisií či justičné skúšky. V päťčlenných výberových komisiách zas budú môcť sedieť aj ľudia, ktorí nemajú právnické vzdelanie. Troch členov určí ministerstvo, dvoch Súdna rada. Väčšia časť zmien má až na výnimky platiť od januára budúceho roka, vláda by o nich mohla rokovať už v októbri.
Žitňanská navrhla upraviť aj vzťah medzi predsedami súdov a samotnými sudcami. Chce napríklad úplne zrušiť možnosť prideľovať odmeny sudcom od predsedov súdov. Preradeniu sudcu do iného senátu by zas mal prechádzať jeho súhlas, aby mal dostatok času na odbornú prípravu.
Ministerka tiež chce zamedziť prelínaniu súdnej a výkonnej moci. Sudca, ktorý v budúcnosti obsadí pozíciu vo vláde či v štátnej správe, by sa mal vrátiť do talára až po uplynutí päťročnej lehoty po skončení postu v exekutíve. Nedotkne sa to však ľudí pred platnosťou týchto zmien. V minulosti sa napríklad na stáž na Najvyšší súd dostala z vládnej funkcie ministerky Viera Petríková či bývalý štátny tajomník ministerstva Daniel Hudák.
Ak zmeny schváli vláda i parlament, postavenie šéfa Najvyššieho súdu by sa mohlo oslabiť. Súdna rada, ktorej Harabin predsedá, by napríklad prišla o možnosť iniciovať disciplinárne konanie voči sudcom. Súdnej rade by zároveň mohol navrhnúť dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu Najvyššieho súdu len minister, v súčasnosti tak môže urobiť aj Harabin.
Najvyšší súd zverejnené zámery zatiaľ nekomentoval. "Najvyšší súd Slovenskej republiky ako i Súdna rada predložený návrh novely zákona o sudcoch a prísediacich v rámci pripomienkového konania podrobí analýze a svoje pripomienky zverejní," uviedol jeho tlačový odbor.
Vzťahy medzi šéfom Najvyššieho súdu a politikmi súčasnej stredopravej vládnej koalície sú dlhodobo napäté. Kritici Harabinovi pripisujú zodpovednosť za údajne zlý stav justície.
