BRATISLAVA - Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) chce vymeniť časť Súdnej rady. Podľa nej by z rady mali odísť všetci predsedovia súdov, pretože sú v konflikte záujmov.
"Medzi prvé kroky, ktoré chcem urobiť, je naozaj zobrať moc tým, ktorým nepatrí a dať ju tým, ktorým patrí. To znamená sudcom pri rozhodovaní a verejnosti pri kontrole," uviedla dnes o dôvodoch novely Žitňanská. Zmena sa má týkať piatich predsedov okresných a krajských súdov v Bratislave, Prešove a Trnave. Tých dosadzuje minister spravodlivosti. Podľa ministerky tak sú v konflikte záujmov, keďže podliehajú výkonnej moci.
Žitňanská chce, aby ich posty v rade automaticky zanikli, ak sa sami nevzdajú jednej z funkcií do 30 dní od účinnosti zmien. Ministerka odmietla, že by personálne zmeny v Súdnej rade mali smerovať k odvolaniu Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu a šéfa Súdnej rady. Väčšinu členov rady, ktorí majú odísť, totiž za predsedov súdov vymenoval Harabin ako niekdajší minister spravodlivosti alebo exministerka Viera Petríková.
Harabin návrh označil návrh za účelový s cieľom politicky ovládnuť súdnictvo. "Navrhovateľ sa dopustil viacerých zásadných legislatívnych chýb, okrem iného i protiústavnosti a retroaktivity," uviedol Harabin vo vyhlásení. "Novela nemá žiaden skrytý cieľ," tvrdila Žitňanská. Samého Harabina totiž zatiaľ o kreslo predsedu Súdnej rady pripraviť vláda nemôže, keďže predsedovi Najvyššieho súdu pripadá priamo z ústavy. Na jej prípadnú zmenu nemá koalícia dostatok hlasov. Podľa Žitňanskej ju však neskôr navrhnú aj preto, aby do rady mohli kandidovať aj neprávnici.
Súdna rada sa zrejme k novele vyjadrí v stredu, má ju totiž na programe svojho najbližšieho zasadania. V súčasnosti do nej nominujú svojich ôsmich zástupcov sudcovia, po tri miesta v nej obsadzuje prezident, vláda a parlament. Žitňanská dnes nepovedala, či vláda plánuje odvolať nominantov bývalej koalície a do rady dosadiť svojich ľudí.
Rada rozhoduje o najdôležitejších otázkach v súdnictve. V júni 2009 zvolila Harabina za predsedu Najvyššieho súdu. Okrem voľby vedenia Najvyššieho súdu predkladá prezidentovi aj návrhy na vymenovanie nových sudcov, rozhoduje o ich pridelení a preložení. Zároveň volí členov disciplinárnych senátov, v prípade disciplinárneho stíhania tiež rozhoduje o dočasnom pozastavení funkcie sudcu. Žitňanskej novela zavádza aj povinnosť, aby rokovania rady boli verejné. Začať platiť má čo najskôr, schváliť ju však musí vláda, parlament a podpísať prezident.
