Zabránia povodniam v budúcnosti vyššie hrádze?
BRATISLAVA - Rozsiahlym povodniam by mohli v budúcnosti brániť vyššie hrádze, ale aj menej jarkov a kanálov v lesoch či na poliach. Povedali to oslovení zástupcovia samospráv a odborníci. Voda sa minulý týždeň po intenzívnych dažďoch vyliala nielen na tradičných záplavových územiach, ale prekvapivo aj v obciach, ktoré povodne zvyčajne trápiť nezvyknú.
"Opäť sa pretrhla hrádza," zhrnula príčiny problémov ľudí vo východoslovenskej obci Malčice jej starostka Marta Tomková. Dedina leží na rovine medzi Laborcom a Ondavou, pričom hrádza na Ondave povolila aj v roku 2004. "Je potrebné postaviť ju úplne nanovo a spevniť," dodala.
Podobne reagoval aj starosta Sadov nad Torysou na západ od Ondavy. "Keby bola hrádza vyššia a pevnejšia, tak sa povodni vyhneme," povedal Jozef Adamkovič. Voda tam v sobotu zasiahla asi štyri desiatky domov, z viacerých trčali len strechy. "Teraz je už tak narušená, že je nevyhnutná úplná prestavba," tvrdil o hrádzi, ktorá má chrániť ľudí pred Torysou.
Ešte lepším opatrením, než budovanie hrádzí, by bolo podľa Michala Kravčíka z mimovládnej organizácie Ľudia a voda spomaľovanie odtoku vodných prívalov. "Je najvyšší čas začať investovať plošne do poškodenej krajiny, aby sa zvýšila saturácia dažďovej vody do pôdy, ošetriť všetky lesné a poľné cesty, aby neboli zberačmi dažďovej vody," zhrnul. Cesty totiž podľa neho prispievajú k rýchlemu odtekaniu a voda sa potom sústreďuje v dolinách. Brániť by jej v tom mohli obnovené mokrade či protipožiarne nádrže.
Zadržiavanie vody v prirodzenom prostredí by mohlo brániť vzniku povodní aj podľa vysokoškolského pedagóga Ostravskej univerzity Milana Triznu. Ďalším opatrením by mali byť lokálne nádrže.
Pavol Miklánek z Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied však nepredpokladá, že by rušenie jarkov či priepustov pri lesných cestách a podobné úpravy krajiny dokázali účinnejšie brániť záplavám. "Môžu znížiť výšku povodne odhadom o pár percent. Ak sa na jednom mieste stretne dostatočné množstvo zrážok za krátky čas pri určitom nasýtení povodia vodou, tak povodeň vznikne," poznamenal. Dokazuje to podľa neho tragická záplava z Jarovníc neďaleko východoslovenského Sabinova z roku 1998. Po prietrži mračien sa údolím Malej Svinky, ktorá je zvyčajne hlboká len niekoľko centimetrov, preliala vlna vysoká miestami až štyri metre. V Jarovniciach voda s bahnom usmrtila 50 ľudí.
Slovensko malo podľa skôr schváleného plánu investovať do protipovodňových opatrení od roku 2000 do 2010 spolu zhruba 590 miliónov eur, v roku 2006 vodohospodári hovorili o ešte vyššej sume - v prepočte 664 miliónov eur. Do konca predchádzajúceho volebného obdobia v roku 2006 však smerovalo do tejto oblasti len asi necelých 100 miliónov eur. Ministerstvo životného prostredia neposkytlo informácie, koľko peňazí sa na protipovodňové opatrenia použilo v tomto volebnom období.
Podobne reagoval aj starosta Sadov nad Torysou na západ od Ondavy. "Keby bola hrádza vyššia a pevnejšia, tak sa povodni vyhneme," povedal Jozef Adamkovič. Voda tam v sobotu zasiahla asi štyri desiatky domov, z viacerých trčali len strechy. "Teraz je už tak narušená, že je nevyhnutná úplná prestavba," tvrdil o hrádzi, ktorá má chrániť ľudí pred Torysou.
Ešte lepším opatrením, než budovanie hrádzí, by bolo podľa Michala Kravčíka z mimovládnej organizácie Ľudia a voda spomaľovanie odtoku vodných prívalov. "Je najvyšší čas začať investovať plošne do poškodenej krajiny, aby sa zvýšila saturácia dažďovej vody do pôdy, ošetriť všetky lesné a poľné cesty, aby neboli zberačmi dažďovej vody," zhrnul. Cesty totiž podľa neho prispievajú k rýchlemu odtekaniu a voda sa potom sústreďuje v dolinách. Brániť by jej v tom mohli obnovené mokrade či protipožiarne nádrže.
Zadržiavanie vody v prirodzenom prostredí by mohlo brániť vzniku povodní aj podľa vysokoškolského pedagóga Ostravskej univerzity Milana Triznu. Ďalším opatrením by mali byť lokálne nádrže.
Pavol Miklánek z Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied však nepredpokladá, že by rušenie jarkov či priepustov pri lesných cestách a podobné úpravy krajiny dokázali účinnejšie brániť záplavám. "Môžu znížiť výšku povodne odhadom o pár percent. Ak sa na jednom mieste stretne dostatočné množstvo zrážok za krátky čas pri určitom nasýtení povodia vodou, tak povodeň vznikne," poznamenal. Dokazuje to podľa neho tragická záplava z Jarovníc neďaleko východoslovenského Sabinova z roku 1998. Po prietrži mračien sa údolím Malej Svinky, ktorá je zvyčajne hlboká len niekoľko centimetrov, preliala vlna vysoká miestami až štyri metre. V Jarovniciach voda s bahnom usmrtila 50 ľudí.
Slovensko malo podľa skôr schváleného plánu investovať do protipovodňových opatrení od roku 2000 do 2010 spolu zhruba 590 miliónov eur, v roku 2006 vodohospodári hovorili o ešte vyššej sume - v prepočte 664 miliónov eur. Do konca predchádzajúceho volebného obdobia v roku 2006 však smerovalo do tejto oblasti len asi necelých 100 miliónov eur. Ministerstvo životného prostredia neposkytlo informácie, koľko peňazí sa na protipovodňové opatrenia použilo v tomto volebnom období.
