Ilustračné foto (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Národná rada v tomto volebnom období schválila 48 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. To je asi desatina všetkých schválených právnych noriem, za ktoré poslanci od roku 2006 zahlasovali.
Opozícia vládnu koalíciu kritizovala, že zrýchlenie prijímania zákonov z niekoľkých týždňov na niekoľko dní či hodín zneužívala. Analytik si však myslí, že podobne sa správali aj poslanci v predchádzajúcich volebných obdobiach.
"Táto vláda sa nejako výrazne neodlišovala od predchádzajúcich vlád v používaní skrátených legislatívnych konaní," povedal Erik Láštic z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Na rozdiel od minulých volebných období však vláda podľa neho rozhodla o zrýchlenom režime pri mediálne zaujímavých zákonoch. "Skrátené legislatívne konanie sa využívalo ako nejaký dôkaz o tom, že vláda vie veľmi pružne reagovať na potreby občanov," tvrdil Láštic. Ako príklad uviedol prijatie novely zákona o potravinách. Poslanci ňou v marci sprísnili pokuty obchodníkom za predaj pokazených potravín. Prijatiu normy predchádzali kontroly obchodných reťazcov, v ktorých potravinoví inšpektori našli vážne porušenie hygienických predpisov.
Koncom apríla zas poslanci schválili v skrátenom legislatívnom konaní napríklad novelu zákona o štátnych symboloch. Tá má posilniť vlastenectvo. Zo zákona o rokovacom poriadku Národnej rady pritom vyplýva, že povinné lehoty sa nemusia uplatniť napríklad, keď sú ohrozené základné ľudské práva, bezpečnosť alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
Volebné obdobie vyprší súčasnému zloženiu Národnej rady v júni, keď sa uskutočnia parlamentné voľby. Parlament sa má stretnúť pred voľbami ešte dva razy. Prijímaním zákonov sa však už zrejme zaoberať nebude.
Zákony zrýchlene schvaľovali aj predcházdajúce parlamenty. Najviac zákonov, 104, bolo schválených v skrátenom legislatívnom konaní počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 až 2002. Dôvodom boli podľa Láštica prijímané zákony v súvislosti so štátnym rozpočtom. "Tam sa hospodárilo chvíľu s rozpočtovým provizóriom a neskoro sa robil rozpočet," poznamenal Láštic. Pod najvyšší počet prijatých zákonov v histórii samostatnosti Slovenska sa podpísali podľa neho aj zákony súvisiace s prístupovým procesom Slovenska do Európskej únie. Láštic pripustil, že ani aproximácia práva a vstup do únie neboli oficiálnym dôvodom na prerokovanie zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. "Už vtedy sa zaviedla prax, že sa v podstate tie dôvody, ktoré spresňuje rokovací poriadok Národnej rady, obchádzali, a toto pretrváva aj doteraz," dodal.
Najmenej, 36 zákonov, prešlo zrýchlene za druhej Dzurindovej vlády od roku 2002 do roku 2006. V prvom volebnom období po vzniku samostatného Slovenska bolo schválených zrýchlene 46 zákonov. Veľká časť doteraz prijatých zákonov zrýchlene podľa Láštica nespĺňala kritériá vyplývajúce z rokovacieho poriadku parlamentu.
Vlády sa uchyľujú podľa Láštica k skráteným legislatívnym konaniam často zámerne. Niekedy sa snažia podľa neho zákon úmyselne vytiahnuť, a tak naň upozorniť, inokedy chcú obísť verejnú diskusiu. "Vláda nemusí nechať návrh pripomienkovať, nediskutujú o ňom médiá, to jej umožňuje pretlačiť tú svoju víziu," priblížil Láštic. Pripustil však, že kabinety k zrýchleným konaniam vedú aj praktické dôvody, napríklad zákony súvisiace s hospodárením štátu.
"Táto vláda sa nejako výrazne neodlišovala od predchádzajúcich vlád v používaní skrátených legislatívnych konaní," povedal Erik Láštic z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Na rozdiel od minulých volebných období však vláda podľa neho rozhodla o zrýchlenom režime pri mediálne zaujímavých zákonoch. "Skrátené legislatívne konanie sa využívalo ako nejaký dôkaz o tom, že vláda vie veľmi pružne reagovať na potreby občanov," tvrdil Láštic. Ako príklad uviedol prijatie novely zákona o potravinách. Poslanci ňou v marci sprísnili pokuty obchodníkom za predaj pokazených potravín. Prijatiu normy predchádzali kontroly obchodných reťazcov, v ktorých potravinoví inšpektori našli vážne porušenie hygienických predpisov.
Koncom apríla zas poslanci schválili v skrátenom legislatívnom konaní napríklad novelu zákona o štátnych symboloch. Tá má posilniť vlastenectvo. Zo zákona o rokovacom poriadku Národnej rady pritom vyplýva, že povinné lehoty sa nemusia uplatniť napríklad, keď sú ohrozené základné ľudské práva, bezpečnosť alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
Volebné obdobie vyprší súčasnému zloženiu Národnej rady v júni, keď sa uskutočnia parlamentné voľby. Parlament sa má stretnúť pred voľbami ešte dva razy. Prijímaním zákonov sa však už zrejme zaoberať nebude.
Zákony zrýchlene schvaľovali aj predcházdajúce parlamenty. Najviac zákonov, 104, bolo schválených v skrátenom legislatívnom konaní počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 až 2002. Dôvodom boli podľa Láštica prijímané zákony v súvislosti so štátnym rozpočtom. "Tam sa hospodárilo chvíľu s rozpočtovým provizóriom a neskoro sa robil rozpočet," poznamenal Láštic. Pod najvyšší počet prijatých zákonov v histórii samostatnosti Slovenska sa podpísali podľa neho aj zákony súvisiace s prístupovým procesom Slovenska do Európskej únie. Láštic pripustil, že ani aproximácia práva a vstup do únie neboli oficiálnym dôvodom na prerokovanie zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. "Už vtedy sa zaviedla prax, že sa v podstate tie dôvody, ktoré spresňuje rokovací poriadok Národnej rady, obchádzali, a toto pretrváva aj doteraz," dodal.
Najmenej, 36 zákonov, prešlo zrýchlene za druhej Dzurindovej vlády od roku 2002 do roku 2006. V prvom volebnom období po vzniku samostatného Slovenska bolo schválených zrýchlene 46 zákonov. Veľká časť doteraz prijatých zákonov zrýchlene podľa Láštica nespĺňala kritériá vyplývajúce z rokovacieho poriadku parlamentu.
Vlády sa uchyľujú podľa Láštica k skráteným legislatívnym konaniam často zámerne. Niekedy sa snažia podľa neho zákon úmyselne vytiahnuť, a tak naň upozorniť, inokedy chcú obísť verejnú diskusiu. "Vláda nemusí nechať návrh pripomienkovať, nediskutujú o ňom médiá, to jej umožňuje pretlačiť tú svoju víziu," priblížil Láštic. Pripustil však, že kabinety k zrýchleným konaniam vedú aj praktické dôvody, napríklad zákony súvisiace s hospodárením štátu.
