Robert Fico
BRUSEL - Ciele novej stratégie o ekonomickom a sociálnom rozvoji EÚ s názvom Európa 2020 považuje Slovensko za iluzórne a tento dokument dopadne podobne, ako tomu bolo v prípade Lisabonskej stratégie. Na tlačovej konferencii v Bruseli v noci zo štvrtka na piatok to po rokovaní Európskej rady vyhlásil slovenský premiér Robert Fico.
Lisabonská stratégia bola ambicióznym projektom z dielne európskych lídrov pre roky 2000 až 2010 a hovorila o rôznych cieľoch únie v oblasti ekonomiky, vedy alebo inovácií. Skončila sa však krachom, čo vlani ešte z pozície predsedníckej krajiny Európskej rady priznal aj švédsky premiér Fredrik Reinfeldt. Jedným z jej cieľov bolo aj to, aby sa únia stala najkonkurencieschopnejšou ekonomiky planéty, čo sa ani zďaleka nepodarilo.
"Myslím si, že ak zajtra (v piatok) prijmeme tento dokument - a vyzerá to, že ho prijmeme - môže vzniknúť veľká dezilúzia z dokumentov Európskej únie," uviedol na margo agendy Európa 2020 predseda slovenskej vlády. Plán má nahradiť spomínanú neúspešnú stratégiu podpísanú lídrami únie v portugalskom Lisabone prakticky presne pred desiatimi rokmi. Podľa Fica je ale zbytočné dávať si príliš konkrétne a ťažko splniteľné ciele na také dlhé obdobie a tento svoj názor podľa vlastných slov na štvrtkových rokovaniach Európskej rady tlmočil aj lídrom EÚ na čele s jej prezidentom Hermanom Van Rompuyom.
Ďalšou témou prvého dňa summitu únie bola dlho očakávaná pomoc Grécku, ktoré sa zmieta v hlbokej ekonomickej kríze. Slovenský premiér zdôraznil, že únia neprijala žiadny dokument, kde by sa hovorilo o tom, že Atény žiadajú o pomoc. "Nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o poskytnutí akejkoľvek pomoci Grécku," uviedol slovenský premiér. Ako spresnil, v Bruseli sa prijala len politická deklarácia, v ktorej sa nespomínajú žiadne konkrétne čísla, ale len istý mechanizmus, ktorý sa môže vzťahovať na ktorúkoľvek krajinu EÚ. "Nehovoríme o žiadnej pomoci, nehovoríme o žiadnych daroch, ale hovoríme o pôžičkách," spresnil Fico s tým, že tieto pôžičky "nesmú byť zvýhodnené" ani "dotované". Podľa premiéra však budú stále výhodnejšie ako tie, ku ktorým sa dnes Grécko môže reálne dostať na finančných trhoch. Rozhodnutie o prijatí politickej deklarácie prijali všetky štáty eurozóny vrátane Slovenska a podľa Fica ho konzultovali aj s členskými krajiny EÚ, ktoré nezaviedli euro. "Dnes viacerí premiéri konštatovali, že ak by sme Grécko nechali padnúť tak, ako padli niektoré veľké finančné inštitúcie v Spojených štátoch amerických, tak to môže mať veľmi zlý vplyv na ďalšie krajiny, ktoré majú problémy v eurozóne" uzavrel premiér.
Summit v piatok pokračuje svojím druhým a záverečným dňom, po ktorom by mali byť známe tak bližšie detaily okolo pomoci Grécku ako aj ďalšie závery týkajúce sa napríklad boja proti finančnej kríze alebo klimatickým zmenám.
"Myslím si, že ak zajtra (v piatok) prijmeme tento dokument - a vyzerá to, že ho prijmeme - môže vzniknúť veľká dezilúzia z dokumentov Európskej únie," uviedol na margo agendy Európa 2020 predseda slovenskej vlády. Plán má nahradiť spomínanú neúspešnú stratégiu podpísanú lídrami únie v portugalskom Lisabone prakticky presne pred desiatimi rokmi. Podľa Fica je ale zbytočné dávať si príliš konkrétne a ťažko splniteľné ciele na také dlhé obdobie a tento svoj názor podľa vlastných slov na štvrtkových rokovaniach Európskej rady tlmočil aj lídrom EÚ na čele s jej prezidentom Hermanom Van Rompuyom.
Ďalšou témou prvého dňa summitu únie bola dlho očakávaná pomoc Grécku, ktoré sa zmieta v hlbokej ekonomickej kríze. Slovenský premiér zdôraznil, že únia neprijala žiadny dokument, kde by sa hovorilo o tom, že Atény žiadajú o pomoc. "Nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o poskytnutí akejkoľvek pomoci Grécku," uviedol slovenský premiér. Ako spresnil, v Bruseli sa prijala len politická deklarácia, v ktorej sa nespomínajú žiadne konkrétne čísla, ale len istý mechanizmus, ktorý sa môže vzťahovať na ktorúkoľvek krajinu EÚ. "Nehovoríme o žiadnej pomoci, nehovoríme o žiadnych daroch, ale hovoríme o pôžičkách," spresnil Fico s tým, že tieto pôžičky "nesmú byť zvýhodnené" ani "dotované". Podľa premiéra však budú stále výhodnejšie ako tie, ku ktorým sa dnes Grécko môže reálne dostať na finančných trhoch. Rozhodnutie o prijatí politickej deklarácie prijali všetky štáty eurozóny vrátane Slovenska a podľa Fica ho konzultovali aj s členskými krajiny EÚ, ktoré nezaviedli euro. "Dnes viacerí premiéri konštatovali, že ak by sme Grécko nechali padnúť tak, ako padli niektoré veľké finančné inštitúcie v Spojených štátoch amerických, tak to môže mať veľmi zlý vplyv na ďalšie krajiny, ktoré majú problémy v eurozóne" uzavrel premiér.
Summit v piatok pokračuje svojím druhým a záverečným dňom, po ktorom by mali byť známe tak bližšie detaily okolo pomoci Grécku ako aj ďalšie závery týkajúce sa napríklad boja proti finančnej kríze alebo klimatickým zmenám.
