Martin Fronc
BRATISLAVA - Minister školstva Martin Fronc nezvládol svoj rezort a nesie nielen politickú, ale aj vecnú a odbornú zodpovednosť za viaceré nedostatky. Na čele ministerstva zlyhal, a to politicky aj odborne, tvrdia opoziční poslanci, ktorí žiadajú jeho odvolanie.
Mimoriadnu schôdzu na túto tému sa pritom podarilo predsedovi parlamentu Pavlovi Hrušovskému otvoriť až na tretí pokus. Pri tých predchádzajúcich sa totiž poslanci nechceli prezentovať, a to napriek tomu, že sedeli v sále.
Froncovi chýba schopnosť koncepčne usmerňovať rezort, vytvárať podmienky pre prepojenie úloh medzi jednotlivými sekciami a dokázať komunikovať s predstaviteľmi iných koncepcií a pohľadov na riešenie problémov. Tieto, ale aj ďalšie chyby pri riadení ministerstva vyčíta Froncovi skupina 32 poslancov Smeru-SD, KSS a niekoľkí nezávislí.
Poslanci tvrdia, že Fronc sa v skutočnosti vo svojom rezorte nevyzná, a to napriek tomu, že v ňom pôsobí sedem rokov - štyri ako štátny tajomník a takmer tri ako minister. Poslanci mu vyčítajú, že vo funkcii sa venuje len niektorým oblastiam, predovšetkým vysokému a cirkevnému školstvu. Chybou podľa nich je, že nevenuje dostatočnú pozornosť verejným školám.
Najnovším dôsledkom Froncovej nekoncepčnej práce bol podľa poslancov škandál okolo externej časti tzv. nových maturít, najmä A úrovne testov z matematiky. "Dodatočne sme sa dozvedeli, že konečnú podobu testov nevidela ani ústredná maturitná komisia a jej členovia údajne na ministrovo odporúčanie prijali oba formálne uznesenia s vedomím, že na testoch sa ešte dotiahnu drobnosti," dodávajú poslanci v odôvodnení, prečo by mal Fronc prísť o svoje kreslo.
V súvislosti s maturitami zároveň kritizujú aj ministrovo rozhodnutie o opakovaní písomiek z matematiky pre všetkých študentov, ktorí si zvolili A úroveň. Poslanci, ktorí navrhujú vyslovenie nedôvery Froncovi, argumentujú, že minister nevenoval a nevenuje pozornosť financovaniu odborného školstva. Okrem toho vôbec nepripravil obsahovú reformu.
Moderný zákon o výchove a vzdelávaní, ktorý mal priniesť zmenu obsahu výučby, nebol minister podľa poslancov schopný pripraviť za tri roky. Dôsledkom toho je, že naďalej platí norma z roku 1984. Zároveň nebol schopný ani pripraviť nový zákon o pedagogických pracovníkov, ktorý napríklad prijali v susednom Česku, či Poľsku.
Froncovi chýba schopnosť koncepčne usmerňovať rezort, vytvárať podmienky pre prepojenie úloh medzi jednotlivými sekciami a dokázať komunikovať s predstaviteľmi iných koncepcií a pohľadov na riešenie problémov. Tieto, ale aj ďalšie chyby pri riadení ministerstva vyčíta Froncovi skupina 32 poslancov Smeru-SD, KSS a niekoľkí nezávislí.
Poslanci tvrdia, že Fronc sa v skutočnosti vo svojom rezorte nevyzná, a to napriek tomu, že v ňom pôsobí sedem rokov - štyri ako štátny tajomník a takmer tri ako minister. Poslanci mu vyčítajú, že vo funkcii sa venuje len niektorým oblastiam, predovšetkým vysokému a cirkevnému školstvu. Chybou podľa nich je, že nevenuje dostatočnú pozornosť verejným školám.
Najnovším dôsledkom Froncovej nekoncepčnej práce bol podľa poslancov škandál okolo externej časti tzv. nových maturít, najmä A úrovne testov z matematiky. "Dodatočne sme sa dozvedeli, že konečnú podobu testov nevidela ani ústredná maturitná komisia a jej členovia údajne na ministrovo odporúčanie prijali oba formálne uznesenia s vedomím, že na testoch sa ešte dotiahnu drobnosti," dodávajú poslanci v odôvodnení, prečo by mal Fronc prísť o svoje kreslo.
V súvislosti s maturitami zároveň kritizujú aj ministrovo rozhodnutie o opakovaní písomiek z matematiky pre všetkých študentov, ktorí si zvolili A úroveň. Poslanci, ktorí navrhujú vyslovenie nedôvery Froncovi, argumentujú, že minister nevenoval a nevenuje pozornosť financovaniu odborného školstva. Okrem toho vôbec nepripravil obsahovú reformu.
Moderný zákon o výchove a vzdelávaní, ktorý mal priniesť zmenu obsahu výučby, nebol minister podľa poslancov schopný pripraviť za tri roky. Dôsledkom toho je, že naďalej platí norma z roku 1984. Zároveň nebol schopný ani pripraviť nový zákon o pedagogických pracovníkov, ktorý napríklad prijali v susednom Česku, či Poľsku.
