Pri plánovanom cvičnom lete vrtuľníka MI-24D leteckej základne Prešov došlo v utorok 10. mája 2005 o 21.30 h pri letisku Ražňany južne od Sabinova k havárii.
PREŠOV– O páde vojenského vrtuľníka v Sabinove, pri ktorom zahynula trojčlenná posádka, ako prví informovali sabinovskí mestskí policajti. Jej náčelník Ľubomír Semančík pre agentúru SITA povedal, že ho spolu s kolegom Marekom Bednárom zaujal čudný zvuk helikoptéry.
„Pozerali sme, či robia nejaký zvláštny letecký nácvik, v tom momente sa vrtuľník začal točiť okolo svojej osi a náhle stroj padal k zemi. Zašiel nám za horizont, ale počuli sme ranu a v tej chvíli sme sa pozreli na hodinky, bolo 21:20. Volali sme štátnu políciu a išli sme na miesto nešťastia,“ spomína na prvé sekundy po tragédii náčelník mestskej polície.
Vrtuľník spadol na pole Školského majetku. Na mieste tragédie ho našli hlboko zapadnutý v zemi. Trčal ani nie pol metra, odhaduje jeho polohu Semančík. Službukonajúci mestskí policajti v prítomnosti štátnej polície čakali na príchod vojenskej polície a vojakov. V tom čase už tu bola prvá lekárska pomoc zo Sabinova, ktorá sídli od tragického miesta asi 500 metrov i domáci, neskôr aj prešovskí záchranári.
Posledné minúty tragického letu vrtuľníka Mi – 24 D sledoval zo svojho balkóna Marcel Kacián na ulici Hliník, asi 200 metrov vzdušnou čiarou od nehody. Od večerného hokeja ho vytiahol von zvláštny zvuk. „Keď letel vrtuľník ponad náš dom, bol to taký rachot, akoby sa trelo železo o železo. Možno mal niečo v stroji, prevodovka mohla odísť od vrtule,“ myslí si tento vodič z povolania, ktorého uši sú rokmi cvičené na zvuky motorov.
Vrtuľníky ponad dom pána Kaciána lietajú veľmi často, tentokrát sa mu zdalo, že zvuk stroja je päťnásobne hlučnejší ako obvykle. Potom počul dve rany. Prvý predznamenal pád vrtuľníka, následne sa ozval výbuch a objavili sa plamene dymu. V čase nehody bolo pod mrakom, nepršalo.
Vrtuľník spadol na pole Školského majetku. Na mieste tragédie ho našli hlboko zapadnutý v zemi. Trčal ani nie pol metra, odhaduje jeho polohu Semančík. Službukonajúci mestskí policajti v prítomnosti štátnej polície čakali na príchod vojenskej polície a vojakov. V tom čase už tu bola prvá lekárska pomoc zo Sabinova, ktorá sídli od tragického miesta asi 500 metrov i domáci, neskôr aj prešovskí záchranári.
Posledné minúty tragického letu vrtuľníka Mi – 24 D sledoval zo svojho balkóna Marcel Kacián na ulici Hliník, asi 200 metrov vzdušnou čiarou od nehody. Od večerného hokeja ho vytiahol von zvláštny zvuk. „Keď letel vrtuľník ponad náš dom, bol to taký rachot, akoby sa trelo železo o železo. Možno mal niečo v stroji, prevodovka mohla odísť od vrtule,“ myslí si tento vodič z povolania, ktorého uši sú rokmi cvičené na zvuky motorov.
Vrtuľníky ponad dom pána Kaciána lietajú veľmi často, tentokrát sa mu zdalo, že zvuk stroja je päťnásobne hlučnejší ako obvykle. Potom počul dve rany. Prvý predznamenal pád vrtuľníka, následne sa ozval výbuch a objavili sa plamene dymu. V čase nehody bolo pod mrakom, nepršalo.
