BRATISLAVA - Povinné hranie slovenskej hymny pred každým zasadnutím zastupiteľstva starostov obcí s výrazným zastúpením maďarskej menšiny na juhu Slovenska príliš neoslovilo. Väčšina z opýtaných označila zákonom vynútenú výchovu k vlastenectvu za násilnú; niektorí sa netajili tým, že budú hranie hymny ignorovať.
Riaditelia škôl naopak bojkot nových pravidiel v obave z kontrol školských inšpektorov neplánujú. Vyplynulo to z ankety medzi zástupcami obcí a škôl. Budovanie národnej hrdosti hraním hymny pred každým zasadnutím zastupiteľstva už skôr kritizovali predstavitelia slovenských miest a obcí.
Učiteľom sa zas nepozdávalo púšťanie hymny vždy na začiatku školského týždňa či nákup zástav. Nové pravidlá spolu s povinným vybavením tried a zasadacích miestností štátnymi symbolmi schválili v utorok poslanci prijatím zákona na podporu vlastenectva.
Ak normu podpíše prezident, povinnosti začnú platiť od apríla. V prihraničnej obci Tachty, ktorá má prevažnú väčšinu maďarsky hovoriacich obyvateľov, sa na hranie slovenskej hymny pred zasadaním zastupiteľstva nechystajú.
"Štátny znak aj zástavu v miestnosti máme, no hymnu púšťať ani spievať pred zastupiteľstvom nebudeme. Máme iné problémy než toto riešiť," povedal starosta obce Július Molnár. Štátne symboly vraj majú na obecnom úrade v zasadacej miestnosti už desať rokov.
Väčšie problémy tak budú mať podľa neho s nákupom "vlasteneckej výzdoby" do škôl. So štátnym znakom či zástavou nemá problém ani starosta Veľkej Čalomije v okrese Veľký Krtíš Michal Nagy. "Tie sú tam stále vyložené. Iba zo spievania či hrania hymny mám zmiešané pocity," povedal starosta obce, kde sa k maďarskej národnosti hlásia tri štvrtiny obyvateľov.
Záujemcom, ktorí si budú chcieť štátnu hymnu pred zastupiteľstvom zaspievať, dá vraj priestor. Viacerí starostovia chcú s nákupom zástav či rámikov na text preambuly Ústavy počkať až do rozhodnutia hlavy štátu, ktorá môže zákon vetovať.
"Ak to prezident podpíše, nebudeme pokúšať a hymnu zrejme zahráme. Poslanci s tým však nebudú súhlasiť," poznamenal starosta obce Dobrohošť Jozef Boráros. Upozornil, že peniaze na nákup štátnych symbolov na školu v obecnej kase nemajú.
Oslovení riaditelia škôl sa zhodli, že hranie hymny či prezentáciu štátnych symbolov v triedach nebudú ignorovať. "Nedodržanie zákona môže byť jedným z dôvodov na odvolanie riaditeľa z funkcie," uviedla riaditeľka základnej školy v Kráľovskom Chlmci Katarína Hurková.
S povinnou výchovou k vlastenectvu, podobne ako jej kolegovia z ďalších škôl, však nesúhlasí. "Hymna, ktorá sa doteraz hrala len pri výnimočných udalostiach zovšednie, staršie detí zas budú poškodzovať zástavu," dodala.
Iniciatíva za transparentnú demokraciu spustila petíciu, v ktorej vyzvala prezidenta Ivana Gašparoviča, aby zákon nepodpísal. Plánuje tiež protest pred Prezidentským palácom.