Ivan Gašparovič
BRATISLAVA - Mimoparlamentné Hnutie za demokraciu (HZD), ktoré v roku 2002 zakladal prezident Ivan Gašparovič, zatiaľ napriek očakávaniam nezanikne. V parlamentných voľbách však kandidovať nebude a podporí najsilnejšiu vládnu stranu Smer-SD. Novinárom to po dnešnom republikovom kongrese HZD oznámil jej predseda Jozef Grapa. Naďalej možné je podľa neho aj úplné zlúčenie sa so Smerom-SD premiéra Roberta Fica.
"Sme si vedomí, že v tejto situácii je potrebné hlasy nedeliť, ale spájať. Program Smeru a HZD je veľmi príbuzný," zdôvodňoval Grapa snahu spojiť sa s Ficovou stranou. Pre neparlamentné hnutie je navyše podľa neho náročné získavať peniaze na svoju propagáciu. O prípadnom zlúčení sa so Smerom-SD rozhodne predsedníctvo HZD, dodal Grapa.
Na kongres prišiel aj Fico. Zhruba 300 delegátov vyzval, aby sa pridali k Smeru-SD. Ten už v roku 2004 pohltil menšie ľavicové strany SDĽ, SDSS a SDA. Niektorí zástupcovia HZD požadovali, aby vo vládnej strane nemali postavenie len radových členov a mohli sa dostať do funkcií aspoň na okresnej úrovni. Stanovy Smeru to však vraj podľa Grapu neumožňujú. Zástupcovia HZD nemajú isté ani miesto na kandidátke najsilnejšej vládnej strany do tohtoročných júnových volieb.
Grapa tvrdil, že napriek neúspechu v predchádzajúcich parlamentných voľbách nebolo pôsobenie HZD márne. V roku 2006 k nezdaru podľa skorších vyjadrení politológov prispel aj samotný Smer-SD, ktorý odčerpal z voličskej základne HZD. Hnutie získalo 0,6 percenta hlasov, zatiaľ čo o štyri roky skôr dokázalo osloviť 3,28 percenta voličov. Podľa aktuálnych prieskumov je jeho voličský potenciál na úrovni jedného percenta.
V parlamentných voľbách sa o hlasy voličov nebude uchádzať ani mimoparlamentná Misia 21 niekdajšieho ministra obrany SDKÚ-DS Ivana Šimka. V piatok oznámila svoj zánik, pričom fungovala od roku 2005 a o rok neskôr v parlamentných voľbách získala 0,1 percenta hlasov. Strana by sa ma transformovať na občianske združenie a ohlásila podporu opozičnému KDH.
Na kongres prišiel aj Fico. Zhruba 300 delegátov vyzval, aby sa pridali k Smeru-SD. Ten už v roku 2004 pohltil menšie ľavicové strany SDĽ, SDSS a SDA. Niektorí zástupcovia HZD požadovali, aby vo vládnej strane nemali postavenie len radových členov a mohli sa dostať do funkcií aspoň na okresnej úrovni. Stanovy Smeru to však vraj podľa Grapu neumožňujú. Zástupcovia HZD nemajú isté ani miesto na kandidátke najsilnejšej vládnej strany do tohtoročných júnových volieb.
Grapa tvrdil, že napriek neúspechu v predchádzajúcich parlamentných voľbách nebolo pôsobenie HZD márne. V roku 2006 k nezdaru podľa skorších vyjadrení politológov prispel aj samotný Smer-SD, ktorý odčerpal z voličskej základne HZD. Hnutie získalo 0,6 percenta hlasov, zatiaľ čo o štyri roky skôr dokázalo osloviť 3,28 percenta voličov. Podľa aktuálnych prieskumov je jeho voličský potenciál na úrovni jedného percenta.
V parlamentných voľbách sa o hlasy voličov nebude uchádzať ani mimoparlamentná Misia 21 niekdajšieho ministra obrany SDKÚ-DS Ivana Šimka. V piatok oznámila svoj zánik, pričom fungovala od roku 2005 a o rok neskôr v parlamentných voľbách získala 0,1 percenta hlasov. Strana by sa ma transformovať na občianske združenie a ohlásila podporu opozičnému KDH.
