KOŠICE - Prísnejšie podmienky na registráciu cirkví a náboženských spoločností nie sú protiústavné.
"Podľa našich názorov, je podmienka 20.000 členov, štátnych občanov Slovenskej republiky, príliš intenzívnym zásahom do viacerých práv," uviedol Horváth. Ústavný súd to však podľa Horvátha poprel. Prokuratúre napríklad na podmienke slovenského štátneho občianstva pre členov cirkví prekážalo to, že bráni utečencom na Slovensku, aby sa zapojili do procesu ich registrácie.
Prokuratúra už skôr poukázala na iné krajiny. V Rusku bolo v čase prijímania zákona v slovenskom parlamente potrebných na registráciu cirkvi najmenej desať členov, v Poľsku stovka. V Česku zas fungovala dvojstupňová registrácia; na získanie právnej subjektivity cirkvi stačilo 300 podpisov, na získanie ďalších práv ich bolo potrebných 10.000.
Súd tiež podľa Horvátha nevyhovel námietke prokuratúry, že nie je v súlade s ústavou, ak rodičia určujú náboženské vyznanie svojho dieťaťa.
Prísnejší zákon na registráciu cirkví a náboženských spoločností prijal parlament v roku 2007. Predkladatelia zákona argumentovali, že sťaženie podmienok registrácie má zabrániť prípadnému zneužívaniu výhod od štátu zo strany účelovo vzniknutých náboženských subjektov. Uznané cirkvi majú totiž nárok na finančné dotácie od štátu či možnosť vyučovať svoje náboženstvo na školách.
Na Slovensku bolo v roku 2008 zaregistrovaných 18 cirkví a náboženských spoločností. Spolu od štátu dostávajú ročne 30 miliónov eur. Najväčšie zastúpenie má rímskokatolícka cirkev, ku ktorej sa podľa posledného sčítania ľudu hlásili vyše dve tretiny obyvateľstva.