Mikuláš Dzurinda
BRATISLAVA - Väčšinou preto, že už nevládze, alebo preto, že neverí, že dobehne do cieľa. Čo z toho platí pre Dzurindu, ktorý v priamom prenose vzdal svoj vôbec prvý maratón?
Každopádne jeho prekvapujúci odchod z politickej scény je ťažkou ranou pre slovenskú pravicu. V malom chlapíkovi stráca veľkého lídra, ktorý ako jediný dokázal počas štyroch krušných rokoch v opozícii držať bojovú morálku nielen svojej strany, ale celej opozície na patričnej úrovni.
Bez akejkoľvek irónie i preháňania odchádza veľká postava slovenskej politiky. Podceňovaný outsider, ktorý sa svojou húževnatosťou dokázal prebiť až na vrchol a zanechať po sebe v slovenskej politike neprehliadnuteľnú brázdu. Dokázal poraziť dominantnú postavu slovenskej politiky deväťdesiatych rokov a doviesť krajinu do EÚ – výsledky, ktoré mu súčasný premiér pri všetkej úcte môže len závidieť...
Predchádzajúce riadky majú charakter epitafu a kým budú vytesané do kameňa politického pomníka ešte jedna aktuálna poznámočka: Dzurinda je dosť dlho v politike na to, aby mu bolo jasné, že okrem jeho najbližších (podozrivo chápavých) spolustraníkov veru nik – ani jeho politickí súperi, ani jeho priaznivci - nebudú brať jeho odchod inak ako porážku. Je to taktická chyba z kategórie najťažších.
Možno ťažšia ako neschopnosť adekvátne zareagovať na premiérove obvinenia. Môžeme prijať jeho tvrdenie, že odchod je jeho osobným rozhodnutím, ale je veľmi pravdepodobné, že jeho okolie sa, jemne povedané, veľmi nesnažilo odhovoriť ho. Napokon, o tom, že ambície niektorých členov SDKÚ boli väčšie ako výkonnosť doterajšieho lídra sa strana presvedčí vo veľmi krátkom čase.
Bez akejkoľvek irónie i preháňania odchádza veľká postava slovenskej politiky. Podceňovaný outsider, ktorý sa svojou húževnatosťou dokázal prebiť až na vrchol a zanechať po sebe v slovenskej politike neprehliadnuteľnú brázdu. Dokázal poraziť dominantnú postavu slovenskej politiky deväťdesiatych rokov a doviesť krajinu do EÚ – výsledky, ktoré mu súčasný premiér pri všetkej úcte môže len závidieť...
Predchádzajúce riadky majú charakter epitafu a kým budú vytesané do kameňa politického pomníka ešte jedna aktuálna poznámočka: Dzurinda je dosť dlho v politike na to, aby mu bolo jasné, že okrem jeho najbližších (podozrivo chápavých) spolustraníkov veru nik – ani jeho politickí súperi, ani jeho priaznivci - nebudú brať jeho odchod inak ako porážku. Je to taktická chyba z kategórie najťažších.
Možno ťažšia ako neschopnosť adekvátne zareagovať na premiérove obvinenia. Môžeme prijať jeho tvrdenie, že odchod je jeho osobným rozhodnutím, ale je veľmi pravdepodobné, že jeho okolie sa, jemne povedané, veľmi nesnažilo odhovoriť ho. Napokon, o tom, že ambície niektorých členov SDKÚ boli väčšie ako výkonnosť doterajšieho lídra sa strana presvedčí vo veľmi krátkom čase.
