BRATISLAVA - Naliehavým verejným záujmom je, aby štát mohol zakročiť proti tým, ktorí preukázateľne žijú nad svoje pomery a u ktorých je dôvodné podozrenie, že podstatná časť ich majetkových prírastkov pochádza z nepoctivých zdrojov, zdôvodňuje premiér Robert Fico svoj návrh na doplnenie Ústavy v článku 20, ktorý je o vlastníckom práve.
Dnes návrh prerokujú členovia kabinetu spolu s novým zákonom o preukazovaní pôvodu majetku. Jeho predchodcu označil Ústavný súd 3. septembra 2008 za neústavný. Cieľom Ficovho návrhu ústavného zákona je chrániť len vlastnícke právo a majetok, ktorý je nadobudnutý v súlade so zákonom.
V opačnom prípade, teda ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov, návrh pripúšťa zásahy do vlastníckeho práva. Opatrenia však podmieňuje aj tým, že sú nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných.
Samotný zákon o preukazovaní pôvodu majetku zdôvodňuje premiér snahou o zaplnenie medzery v právnom systéme SR a vytvorenie právneho rámca účinného postupu proti osobám neschopným hodnoverne preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia svojho majetku.
„Trestný zákon síce umožňuje uložiť trest prepadnutia veci alebo trest prepadnutia majetku, ale ich uloženie predpokladá najskôr uznanie osoby vinnou zo spáchania trestného činu, čo kladie na príslušné orgány činné v trestnom konaní veľké nároky pri znášaní dôkazného bremena. Postup podľa trestného práva je preto absolútne neúčinný,“ uvádza sa v predkladacej správe Ficovho návrhu.
Rovnako sa neosvedčil ani postup podľa Občianskeho zákonníka a jeho ustanovení o bezdôvodnom obohatení či iných právnych predpisov, osobitne daňových. Pri príprave zákona využili poznatky z obdobnej právnej úpravy platnej v Taliansku, Anglicku a Walese, kde k tvrdým ekonomickým opatreniam pristupujú prostredníctvom civilného súdneho konania, pokiaľ nie je možné osobu postihnúť trestným právom.
Civilné konanie je v porovnaní s trestným, ktoré vyžaduje rešpektovanie prezumpcie neviny, zákazu retroaktivity a dôkazného bremena na strane štátu, podstatne pružnejšie. Rozhodnutie civilného súdu o odňatí majetku, u ktorého nie je majiteľ schopný uspokojivo vysvetliť jeho pôvod, nie je ani rozhodnutím o vine osoby zo spáchania trestného činu, ani trestom.
Vo Ficovom materiáli sa navrhuje, aby bolo možné skúmať pôvod majetku v civilnom konaní, v ktorom bude musieť občan vysvetliť, odkiaľ vzal príslušný majetok. Návrh upravuje postup pri odnímaní nehnuteľného majetku, hnuteľného majetku, bytov a nebytových priestorov, iných majetkových práv a hodnôt, peňazí v hotovosti či vkladov v bankách fyzickým a právnickým osobám, nadobudnutým po 1. januári 1990.
Tento dátum je zvolený podľa Fica preto, že sa vtedy začali všetky procesy dražieb, malá privatizácia, veľká privatizácia a iné, kde sa mohol ktokoľvek obohatiť Oznámené podozrenia bude preverovať finančná polícia, bude sa zaoberať aj totožnosťou oznamovateľa, aby sa predišlo rôznym anonymom.
Fico dáva dve alternatívy, kedy polícia podá návrh prokurátorovi na začatie konania. Buď bude majetok presahovať preukázateľné príjmy najmenej o 1500-násobok, alebo o 1000-násobok minimálnej mzdy. V praxi to znamená sumu asi 300- resp. 450-tisíc eur. Ak prokurátor v konaní pred súdom preukáže existenciu takého rozdielu, súd rozhodnutím vysloví, že tento majetkový rozdiel osoba nadobudla z nelegálnych príjmov a prepadá v prospech štátu.
Ak v konaní pred súdom odporca preukáže opak, súd návrh zamietne. Fico navrhuje, aby bol zákon účinný od 1. januára 2011. Fico pri avizovaní svojho zámeru predložiť tento zákon očakával, že ho podporia aj koaliční partneri. Predseda ĽS-HZDS však na utorkovej tlačovej besede prirovnal zákon o preukazovaní pôvodu majetku k znárodňovaniu. Tím Roberta Fica robí podľa Mečiara chybu, keď chce zákonom vysvetľovať Ústavu SR.
Mečiar upozornil, že na základe zákona by z ústavného systému vypadlo dedenie. „To je šialené. Za to nikto nemôže zdvihnúť ruku,“ vyhlásil. Mečiar tiež kritizoval retroaktivitu zákona. „Osoby nemožno spätne stíhať," povedal. Ďalšia koaličná strana SNS má podľa medializovaných vyjadrení jej predsedu Jána Slotu problém s tzv. retroaktivitou.
Na prijatie zmeny Ústavy pritom premiér potrebuje ústavnú väčšinu v parlamente, teda hlasy 90 poslancov. V médiách už avizoval, že zákon o preukazovaní pôvodu majetku považuje za natoľko dôležitý, že mu je jedno, kto zaň zahlasuje. Do parlamentu pritom smeruje podobný návrh o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý pripravil poslanec Daniel Lipšic z opozičného KDH a podobne ako premiér aj on navrhuje okrem zákona aj zmenu Ústavy SR.
Rozdiel medzi hodnotou majetku a legálnymi príjmami, ktorý bude iniciovať civilné konanie, má byť podľa Lipšicovho návrhu 500-násobok minimálnej mzdy, čo je dnes približne 150-tisíc eur. Podľa Lipšica je princíp návrhu v tom, že sa má porovnávať legálny príjem a hodnota vlastneného majetku „v cene v čase nadobudnutia.“ Aby sa zabránilo „šikanovaniu a udavačstvu“ podpredseda KDH navrhuje, aby prvé sito preverovania podnetov a oznámení urobila finančná polícia.
Ak zistí, že rozdiel medzi príjmami a majetkom daného človeka alebo firmy prevyšuje navrhovanú hodnotu, podá podnet prokuratúre. Tá urobí druhé sito. Ak by sa prokurátor stotožnil s podnetom finančnej polície, podá návrh na súd, aby daná osoba zložila finančnú zábezpeku, „ako preventívne opatrenie v hodnote rozdielu medzi príjmami a majetkom“.
"Bremeno dokazovania bude mať odporca, teda osoba, voči ktorej bude konanie smerovať, a tá bude môcť preukázať, že má majetok z legálnych príjmov,“ povedal pri predstavovaní návrhu Lipšic. Ak to nepreukáže, súd bude musieť rozhodnúť o zablokovaní majetku danej osoby v hodnote spomínaného rozdielu.
Ten má byť na osobitnom účte Ministerstva financií SR v Národnej banke Slovenska. Na dokázanie, že majetok je z legálnych zdrojov, bude mať osoba lehotu päť rokov, po nej v prípade nedodania dôkazov prepadne.
Lipšic nevylúčil, že by podporil aj Ficov návrh zákona. Trvá však na požiadavke, aby neobsahoval žiadnu časovú lehotu o nadobudnutí majetku, na ktorý sa má zákon vzťahovať. Fica vyzval, aby lehotu nadobudnutia majetku po 1. januári 1990 zo svojho návrhu vypustil.
