BRATISLAVA - Zaistenie majetku z organizovanej trestnej činnosti či zneužitím verejnej funkcie by sa malo zjednodušiť. Súd bude môcť ľahšie zadržať byty či firmy ľuďom a politikom, ktorí ich nadobudli nezákonne. Prísnejšie pravidlá by mali platiť aj pre podávanie majetkových priznaní politikov; poslanci či ministri budú musieť dokazovať pôvod majetku aj dodatočne. Vyplynulo to z legislatívneho zámeru zákona o opatreniach proti nezákonne získanému majetku, ktorý dnes schválila vláda.
Prípravu novej normy na odhaľovanie nelegálnych príjmov ľudí ohlásil vlani premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý ešte ako opozičný poslanec presadil zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Ústavný súd však v septembri minulého roka označil normu za protiústavnú. Zákon mal odhaľovať nelegálne nadobudnutý majetok ľudí bez ohľadu na ich prepojenie na organizovaný zločin. S podobným zámerom, ktorý sa však vzťahoval len na majetok z organizovaného zločinu, prišiel pred časom predchodca ministerky spravodlivosti Viery Petríkovej (nominantka ĽS-HZDS) a súčasný predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin. Premiér označil zámer za "bezzubý" a vrátil ho ministerstvu na dopracovanie.
Paragrafová podoba zámeru sa podľa štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Anny Vittekovej dostane na rokovanie vlády najskôr na jeseň budúceho roku po parlamentných voľbách; súčasný kabinet na čele s premiérom Ficom ho tak už zrejme nestihne schváliť. "Predpokladáme, že Rada Európy bude potrebovať asi dva mesiace na to, aby materiál posúdila v paragrafovom znení," povedala Vitteková.
Majetkové priznania by sa podľa nej mali upraviť tak, aby sa z nich dal vyčítať stav majetku konkrétnej osoby a dal sa porovnať s deklarovaným príjmom. "Tieto majetkové priznania, ktoré jestvujú, častokrát sa z nich nedá nič vyčítať," dodala. Zákon sa podľa Vittekovej bude vzťahovať aj na ľudí, ktorí zbohatli v 90. rokoch. "Vychádzame z toho, že nepôjde o trest, ale o preventívne opatrenia vo vzťahu k jestvujúcemu majetku, ktorý osoba vlastní," upozornila. Zatiaľ nevedela povedať, kto bude prípadný skonfiškovaný majetok spravovať. Zámer však počíta s nárastom počtu prokurátorov a zamestnancov ministerstva vnútra; predbežné náklady odhadli na niekoľko stotisíc eur.
Zámer počíta s prísnejším režimom podávania majetkových priznaní politikov. Posilniť by sa mali aj právomoci parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií či služobného úradu štátnych zamestnancov, ktoré majetkové priznania vyhodnocujú. Politici budú v prípade podozrenia, že majetok získali nezákonnou cestou, povinní zdokladovať jeho pôvod. Ak tak neurobia alebo zisk sporného majetku presvedčivo nepreukážu, súdy ho budú môcť dočasne zaistiť. Cieľom zákona je podľa predkladateľa "zachovanie transparentnosti verejného života, prevencia hospodárskej kriminality a kriminality takzvaných bielych golierov".
Súdy budú môcť ľahšie zaistiť byty či ďalšie nehnuteľnosti aj ľuďom, ktorí ich nadobudli organizovanou trestnou činnosťou. Nové pravidlá by sa mali týkať nielen osôb priamo napojených na organizovaný zločin, ale aj ich rodinných príslušníkov či ľudí s nimi majetkovo prepojených. O zaistení či prepadnutí majetku, ktorý ľudia napojení na organizovaný zločin získali nezákonne, by mali rozhodovať súdy.
Do pozornosti médií sa v posledných rokoch viackrát dostali najmä expremiér a predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar, ako aj predseda ďalšej vládnej strany SNS Ján Slota za to, že užívajú honosné majetky, ktoré by si za platy za svoje politické funkcie údajne nemohli dovoliť.
