Ilustračné Foto
BRATISLAVA - Slováci žijúci v zahraničí si musia zvykať na to, že v niektorých krajinách sa vianočné sviatky začínajú neskôr a na štedrovečernom stole nemajú kapra. Mnohí sa preto vracajú do vlasti, aby si užili tradičnú atmosféru "slovenských" Vianoc.
V Írsku i Británii sa Vianoce začínajú o deň neskôr. Asi 120.000 Slovákov, ktorí tam podľa odhadov Úradu pre zahraničných Slovákov žijú, tak musia ísť na Štedrý deň do práce. "Je to klasický pracovný deň," povedala Bratislavčanka Silvia, ktorá pracuje v Dubline. Štedrý večer však chcú mať taký ako doma. "Urobíme klasickú kapustnicu s údeným, rebrami, klobásou, hríbmi, opekance s makom, trubičky s medom," opísala. Špeciality írskej kuchyne sa však na jej štedrovečernom stole neobjavia, írske vianočné pudingy vraj jej ani manželovi jednoducho nechutia.
Tradičnú kapustnicu si však môže uvariť aj preto, že vo viacerých európskych metropolách otvorili špeciálne obchody so slovenskými potravinami. Dostať v nich aj knedle, lístkové cesto, kyslú kapustu a ďalšie tovary, ktoré sú doma samozrejmosťou, v cudzích krajinách však skôr vzácnosťou.
Ešte pred pár rokmi boli zahraniční Slováci odkázaní na to, čo im doniesli alebo poslali známi. "Mali sme šťastie, pretože kamarátka mala začiatkom decembra služobnú cestu do Anglicka, tak nám doniesla slovenské sladkosti a perník v prášku," spomínala Gabriela z Bratislavy na Vianoce 2001, keď v Londýne pracovala ako au-pair. Kúpiť kapra však ani v súčasnosti jednoduché nie je. "Kapra tu nezoženieš, preto robíme lososa alebo moriaka," poznamenala Barbora, ktorá dlhé roky žije a pracuje v mestečku neďaleko Londýna.
Odlišné sú aj vianočné tradície. Napríklad v Bulharsku darčeky nenosí Ježiško, ale Dedo Koleda, vo Švédsku zase trpaslíčí škriatok Jultombe. V Taliansku sa deti tešia dvojnásobnej nádielke, obdarúva ich aj dobrá striga Befana v januári. Podľa Lucie, ktorá s rodinou žije v severnom Taliansku, však na rozdiel od Ježiška nosí len drobnosti a sladkosti. V Dánsku zase dostane darček navyše ten, kto vo svojom ryžovom zákusku nájde mandľu.
Pre tradičnú atmosféru Vianoc sa mnohí Slováci na sviatky vracajú domov. Závisí to však aj od cien leteniek, keďže lety pred Vianocami bývajú v porovnaní so zvyškom roka drahšie.
Tradičnú kapustnicu si však môže uvariť aj preto, že vo viacerých európskych metropolách otvorili špeciálne obchody so slovenskými potravinami. Dostať v nich aj knedle, lístkové cesto, kyslú kapustu a ďalšie tovary, ktoré sú doma samozrejmosťou, v cudzích krajinách však skôr vzácnosťou.
Ešte pred pár rokmi boli zahraniční Slováci odkázaní na to, čo im doniesli alebo poslali známi. "Mali sme šťastie, pretože kamarátka mala začiatkom decembra služobnú cestu do Anglicka, tak nám doniesla slovenské sladkosti a perník v prášku," spomínala Gabriela z Bratislavy na Vianoce 2001, keď v Londýne pracovala ako au-pair. Kúpiť kapra však ani v súčasnosti jednoduché nie je. "Kapra tu nezoženieš, preto robíme lososa alebo moriaka," poznamenala Barbora, ktorá dlhé roky žije a pracuje v mestečku neďaleko Londýna.
Odlišné sú aj vianočné tradície. Napríklad v Bulharsku darčeky nenosí Ježiško, ale Dedo Koleda, vo Švédsku zase trpaslíčí škriatok Jultombe. V Taliansku sa deti tešia dvojnásobnej nádielke, obdarúva ich aj dobrá striga Befana v januári. Podľa Lucie, ktorá s rodinou žije v severnom Taliansku, však na rozdiel od Ježiška nosí len drobnosti a sladkosti. V Dánsku zase dostane darček navyše ten, kto vo svojom ryžovom zákusku nájde mandľu.
Pre tradičnú atmosféru Vianoc sa mnohí Slováci na sviatky vracajú domov. Závisí to však aj od cien leteniek, keďže lety pred Vianocami bývajú v porovnaní so zvyškom roka drahšie.
