Kvietikovo meno figurovalo už v Cibulkových zoznamoch. Napriek tomu bol preňho obzvlášť vlaňajší rok bohatý na najrôznejšie vyznamenania. Hneď začiatkom júna, len dva týždne pred svojím odchodom z funkcie, ho cenou poctil vtedajší prezident Rudolf Schuster.
S ďalším ocenením na seba nenechal dlho čakať ani novopečený prezident Ivan Gašparovič. Ten mu pár týždňov po nástupe do funkcie udelil pri príležitosti Dňa ústavy Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Prezident toto vyznamenanie udelil na návrh samotného predsedu vlády Dzurindu. "Mohol ho tiež odmietnuť, ale neurobil tak," dodal jeho hovorca Marek Trubač.
Piatkové odtajnenie ostatných zväzkov ŠtB však prinieslo aj Kvietikovo meno. Ten na to vzápätí reagoval odmietavo. "Je to nezmysel. Chcem očistiť svoje meno súdnou cestou," bráni sa Kvietik. "Už som požiadal Ústav pamäti národa o sprístupnenie môjho spisu. Ak tam niečo je, je to falošné. Malo ísť o moju chatu v Harmónii. Tá však v tom čase bola obývateľná," spomína Kvietik na prvú polovicu 70. rokov, keď jeho meno zapísali do registrov zväzkov. Spis o prepožičanom byte eštebáci uložili do archívu v roku 1977.
Podľa hovorcu Ústavu pamäti národa Michala Dzurjanina "držiteľ prepožičaného priestoru bol tajný spolupracovník ŠtB. V takomto byte alebo miestnostiach boli tajné schôdzky pracovníkov kontrarozviedky s tajnými spolupracovníkmi," dodal Dzurjanin, podľa ktorého takéto osoby Ústavný súd ČSFR zaradil medzi osoby, ktoré spolupracovali s ŠtB.
