Prezident Ivan Gašparovič počas pietnej spomienky. (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA – Zápas za slobodu a demokraciu priniesol mnoho bolesti, sklamania a strát na ľudských životoch, a preto si ho podľa prezidenta Ivana Gašparoviča treba pripomínať.
Prezident Slovenskej republiky to povedal v prejave počas dnešnej pietnej spomienky pri pamätníku popravených a umučených politických väzňov komunizmu na bratislavskom Ružinovskom cintoríne. Ako prezident Gašparovič povedal pre médiá, “som presvedčený, že pripomínať si udalosti minulých desaťročí je veľmi dôležité z pohľadu histórie ale aj z pohľadu budúcnosti.“ Podľa hlavy štátu len spomínať nestačí, i dnes sú problémy, za ktoré sa oplatí bojovať. “Aj dnes sa často v mene demokracie pácha to, čo s demokraciou nemá nič spoločné. A na to musíme dávať pozor a preto je tu ten symbol, ktorý nám to má pripomínať,“ upozornil Ivan Gašparovič na odkaz udalostí 17. novembra '89 a tých, ktorí za slobodu počas komunistického režimu položili život, zdravie, boli postihovaní.
“Sloboda je ťažké bremeno", ktorému sa podľa predsedu Zväzu protikomunistického odboja Arpáda Tarnóciho treba naučiť. Tarnóci, ktorý sám v minulosti okúsil útrapy politického väznenia, v prejave upozornil na nespravodlivú situáciu bývalých politických väzňov, na ich problémy s nízkym dôchodkom. Podľa Tarnóciho je nespravodlivé, že človek, ktorý bol odsúdený, najčastejšie za velezradu, prežil roky vo väzení a poznačilo to jeho zdravie, má problémy s dôchodkom, keďže v minulom režime bol vždy zaradený do najnižšej platobnej kategórie. Zdôraznil tiež, že ak v roku 1990 bolo u nás približne 72-tisíc politických väzňov bývalého režimu, dnes ich je už len 1 563. Obdobie komunistických represálií, počas ktorého bolo 250 ľudí umučených a popravených a tisícky inak postihnutých, by malo byť kvalitne zdokumentované v učebniciach, upozornil Tarnóci a vyzval zodpovedných, aby na to nezabúdali.
Ako v tejto súvislosti povedala podpredsedníčka Národnej rady SR Anna Belousovová, všetko sa nedá hneď, “ale aj snahy ministra (školstva Jána Mikolaja, nominanta SNS, pozn. redakcie) sú o tom, aby učebnice boli kvalitné, aby skutočne nebola učebnica, ktorá bude možno napísaná za pád týždňov, ale v ktorej nebude to podstatné“. Ako dodala, “aj keď učebnice ešte nie sú, aj tak nič nebráni, aby sa to deti učili. Veď žijeme v tom svete, ktorý aj títo ľudia vybojovali. Tak by mali vedieť odkiaľ sa nám to tu vzalo“. Podľa Belousovovej však nemožno pripustiť, aby sa téma obetí komunistického prenasledovania dostala len do učebníc a odišla so smrťou posledného pamätníka. Treba ju pripomínať aj preto, že i dnes sme svedkami porušovania slobody a práva, povedala okrem iného v prejave pred zhromaždenými.
Pri dvadsiatom výročí “prasknutia komunistických okov“ sa vytvoril dojem, že víťazstvo za slobodu je konečné, upozornil prezident Medzinárodnej asociácie bývalých politických väzňov a obetí komunizmu (INTER-ASSO) Jure Knezovič. Tento obraz však môže byť podľa neho klamlivý. Na minulosť treba spomínať kvôli budúcnosti. Len skúsenosti s neslobodou môžu objasniť, aká drahá je sloboda, dodal v príhovore. Na záver pietnej spomienky sa za umučených popravených pomodlil spolu s prítomnými predseda Konferencie biskupov Slovenska, bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský.
Pri pamätníku tých, čo v rokoch 1945 až 1989 položili život za slobodu v našej vlasti sa pri príležitosti dnešného štátneho sviatku - Dňa boja za slobodu a demokraciu, kedy si pripomíname 20. výročie udalostí 17. novembra 1989, stretli desiatky predstaviteľov politického i spoločenského života Slovenska. Uctiť si pamiatku obetí komunistických represálií položením venca prišli popri predstaviteľoch štátu najmä bývalí politickí väzni. Okrem prezidenta sa zúčastnili aj zástupcovia Národnej rady SR, cirkvi, inštitúcií ako sú Ústav pamäti národa, či Matica slovenská a svoje vence položili medzi inými aj predstavitelia zahraničných ambasád – ruskej, ukrajinskej či českej. Jeden z tribúnov novembra '89 Ján Budaj považuje za hlavné, že výročie Nežnej revolúcie, i obete, ktoré si cesta k novembru '89 vyžiadala, si pripomínajú ľudia z rôznych táborov spolu. “Stretáme sa pri tomto výročí pri pomníku politických väzňov, pretože ich obete boli bezpochyby jedným z veľkých zdrojov novembra '89, ako je november '89 zdrojom legitimity súčasnej demokratickej republiky, ktorú máme. Preto je potrebné, aby sa práve na tomto mieste stretali ľudia, ktorí možno inak sú z odlišných táborov, ale nachádzajú reč pri tejto piete,“ povedal Budaj pre médiá.
“Sloboda je ťažké bremeno", ktorému sa podľa predsedu Zväzu protikomunistického odboja Arpáda Tarnóciho treba naučiť. Tarnóci, ktorý sám v minulosti okúsil útrapy politického väznenia, v prejave upozornil na nespravodlivú situáciu bývalých politických väzňov, na ich problémy s nízkym dôchodkom. Podľa Tarnóciho je nespravodlivé, že človek, ktorý bol odsúdený, najčastejšie za velezradu, prežil roky vo väzení a poznačilo to jeho zdravie, má problémy s dôchodkom, keďže v minulom režime bol vždy zaradený do najnižšej platobnej kategórie. Zdôraznil tiež, že ak v roku 1990 bolo u nás približne 72-tisíc politických väzňov bývalého režimu, dnes ich je už len 1 563. Obdobie komunistických represálií, počas ktorého bolo 250 ľudí umučených a popravených a tisícky inak postihnutých, by malo byť kvalitne zdokumentované v učebniciach, upozornil Tarnóci a vyzval zodpovedných, aby na to nezabúdali.
Ako v tejto súvislosti povedala podpredsedníčka Národnej rady SR Anna Belousovová, všetko sa nedá hneď, “ale aj snahy ministra (školstva Jána Mikolaja, nominanta SNS, pozn. redakcie) sú o tom, aby učebnice boli kvalitné, aby skutočne nebola učebnica, ktorá bude možno napísaná za pád týždňov, ale v ktorej nebude to podstatné“. Ako dodala, “aj keď učebnice ešte nie sú, aj tak nič nebráni, aby sa to deti učili. Veď žijeme v tom svete, ktorý aj títo ľudia vybojovali. Tak by mali vedieť odkiaľ sa nám to tu vzalo“. Podľa Belousovovej však nemožno pripustiť, aby sa téma obetí komunistického prenasledovania dostala len do učebníc a odišla so smrťou posledného pamätníka. Treba ju pripomínať aj preto, že i dnes sme svedkami porušovania slobody a práva, povedala okrem iného v prejave pred zhromaždenými.
Pri dvadsiatom výročí “prasknutia komunistických okov“ sa vytvoril dojem, že víťazstvo za slobodu je konečné, upozornil prezident Medzinárodnej asociácie bývalých politických väzňov a obetí komunizmu (INTER-ASSO) Jure Knezovič. Tento obraz však môže byť podľa neho klamlivý. Na minulosť treba spomínať kvôli budúcnosti. Len skúsenosti s neslobodou môžu objasniť, aká drahá je sloboda, dodal v príhovore. Na záver pietnej spomienky sa za umučených popravených pomodlil spolu s prítomnými predseda Konferencie biskupov Slovenska, bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský.
Pri pamätníku tých, čo v rokoch 1945 až 1989 položili život za slobodu v našej vlasti sa pri príležitosti dnešného štátneho sviatku - Dňa boja za slobodu a demokraciu, kedy si pripomíname 20. výročie udalostí 17. novembra 1989, stretli desiatky predstaviteľov politického i spoločenského života Slovenska. Uctiť si pamiatku obetí komunistických represálií položením venca prišli popri predstaviteľoch štátu najmä bývalí politickí väzni. Okrem prezidenta sa zúčastnili aj zástupcovia Národnej rady SR, cirkvi, inštitúcií ako sú Ústav pamäti národa, či Matica slovenská a svoje vence položili medzi inými aj predstavitelia zahraničných ambasád – ruskej, ukrajinskej či českej. Jeden z tribúnov novembra '89 Ján Budaj považuje za hlavné, že výročie Nežnej revolúcie, i obete, ktoré si cesta k novembru '89 vyžiadala, si pripomínajú ľudia z rôznych táborov spolu. “Stretáme sa pri tomto výročí pri pomníku politických väzňov, pretože ich obete boli bezpochyby jedným z veľkých zdrojov novembra '89, ako je november '89 zdrojom legitimity súčasnej demokratickej republiky, ktorú máme. Preto je potrebné, aby sa práve na tomto mieste stretali ľudia, ktorí možno inak sú z odlišných táborov, ale nachádzajú reč pri tejto piete,“ povedal Budaj pre médiá.
