Ilustračné Foto
BRATISLAVA - Ropovodné prepojenie medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom by sa malo začať v roku 2012.
Ako uviedol na piatkovej tlačovej besede po podpise memoranda o spolupráci medzi Slovenskom a Rakúskom v energetickom sektore minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek, do konca roka by mali byť v slovenskom parlamente prijaté potrebné zákony. Prípravne práce na ropovodnom prepojení by sa mali podľa ministra Jahnátka začať už začiatkom budúceho roka. "Vytvoríme také podmienky, aby došlo k urýchlenej výstavbe ropovodného prepojenia. Pokiaľ by sa prípravne práce vedeli urýchliť, určite by sa začalo s výstavbou ropovodného prepojenia ešte skôr," dodal Jahnátek.
Výstavbu ropovodného prepojenia zabezpečí slovenská spoločnosť Transpetrol a rakúska firma OMV, ktoré za týmto účelom založili spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline. V spoločnom podniku 74-percentný podiel vlastní Transpetrol a 26 % akcií drží OMV. Ropovodné prepojenie medzi Slovenskom a Rakúskom bude mať dĺžku 62 kilometrov, z toho na území Slovenska približne 12 kilometrov. Prepravná kapacita ropovodu sa bude pohybovať na úrovni 2,5 až 5 mil. ton ropy ročne. Ako uviedol Jahnátek, na podmienkach financovania projektu sa majú dohodnúť obe spoločnosti, výšku investičných nákladov minister nekonkretizoval.
Rakúsko má záujem o výstavbu ropovodného prepojenia najmä kvôli tomu, aby mohlo priamo importovať ruskú ropu. "Vybudovanie ropovodu po prvýkrát umožní transport ropy do Rakúska priamo z Ruska. Táto diverzifikácia hrá kľúčovú úlohu pre Rakúsko, keďže značne zníži závislosť krajiny na iných transportných systémoch. Sme šťastní, že niekoľkoročná naša snaha vyústila do dohody na ministerskej úrovni," uviedol podpredseda predstavenstva OMV zodpovedný za rafinérsku činnosť a marketing Gerhard Roiss. Problémom podľa neho stále zostáva udelenie súhlasu na vybudovanie 10 kilometrov dlhého potrubia na slovenskom území. "Naproti tomu práva na vybudovanie 50 kilometrov dlhého potrubia na rakúskej strane sú prakticky isté. Dúfame, že túto poslednú prekážku na slovenskej strane rýchlo prekonáme," konštatoval Roiss.
Minister Jahnátek spolu so svojím kolegom rakúskym ministrom hospodárstva, rodiny a mládeže Reinholdom Mitterlehnerom podpisom memoranda o spolupráci v energetickom sektore sa zaviazali aj na zlepšení spolupráce v oblasti plynárenstva. Podľa memoranda by mala rakúska a slovenská strana zabezpečiť spustenie reverzného toku na plynovodoch, ktoré spájajú obe krajiny, zabezpečiť funkčnosť spojovacieho plynovodu Kittsee-Petržalka, zabezpečiť spoluprácu vo využívaní podzemných zásobnikoch zemného plynu, či výstavbu nových plynových prepojení.
Výstavbu ropovodného prepojenia zabezpečí slovenská spoločnosť Transpetrol a rakúska firma OMV, ktoré za týmto účelom založili spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline. V spoločnom podniku 74-percentný podiel vlastní Transpetrol a 26 % akcií drží OMV. Ropovodné prepojenie medzi Slovenskom a Rakúskom bude mať dĺžku 62 kilometrov, z toho na území Slovenska približne 12 kilometrov. Prepravná kapacita ropovodu sa bude pohybovať na úrovni 2,5 až 5 mil. ton ropy ročne. Ako uviedol Jahnátek, na podmienkach financovania projektu sa majú dohodnúť obe spoločnosti, výšku investičných nákladov minister nekonkretizoval.
Rakúsko má záujem o výstavbu ropovodného prepojenia najmä kvôli tomu, aby mohlo priamo importovať ruskú ropu. "Vybudovanie ropovodu po prvýkrát umožní transport ropy do Rakúska priamo z Ruska. Táto diverzifikácia hrá kľúčovú úlohu pre Rakúsko, keďže značne zníži závislosť krajiny na iných transportných systémoch. Sme šťastní, že niekoľkoročná naša snaha vyústila do dohody na ministerskej úrovni," uviedol podpredseda predstavenstva OMV zodpovedný za rafinérsku činnosť a marketing Gerhard Roiss. Problémom podľa neho stále zostáva udelenie súhlasu na vybudovanie 10 kilometrov dlhého potrubia na slovenskom území. "Naproti tomu práva na vybudovanie 50 kilometrov dlhého potrubia na rakúskej strane sú prakticky isté. Dúfame, že túto poslednú prekážku na slovenskej strane rýchlo prekonáme," konštatoval Roiss.
Minister Jahnátek spolu so svojím kolegom rakúskym ministrom hospodárstva, rodiny a mládeže Reinholdom Mitterlehnerom podpisom memoranda o spolupráci v energetickom sektore sa zaviazali aj na zlepšení spolupráce v oblasti plynárenstva. Podľa memoranda by mala rakúska a slovenská strana zabezpečiť spustenie reverzného toku na plynovodoch, ktoré spájajú obe krajiny, zabezpečiť funkčnosť spojovacieho plynovodu Kittsee-Petržalka, zabezpečiť spoluprácu vo využívaní podzemných zásobnikoch zemného plynu, či výstavbu nových plynových prepojení.
