Hráčov vítali na letisku stovky fanúšikov
CHORZÓW / BRATISLAVA - Slovenskí futbaloví reprezentanti si po stredajšom víťaznom zápase s Poľskom (1:0) užívali skvelé pocity, aké môžu vládnuť len v úspešnom kolektíve. Vďaka výbornej nálade dokázali zverenci trénera Vladimíra Weissa ľahšie prežiť peripetie, ktoré pre nich pripravili Poliaci na letisku pri Katoviciach a vrtochy počasia.
Najskôr to boli problémy pri odovzdávaní batožiny, potom museli slovenskí futbalisti sedieť viac ako hodinu v lietadle a čakať, kým pracovníci letiska odpracú ťažký mokrý sneh z krídel vládneho Tupoleva 154.
Dlhé chvíle pred odletom si Slováci krátili vtipkovaním a spevom. Najaktívnejšími v tomto smere boli Martin Jakubko, Zdeno Štrba a Ján Ďurica, ktorý v stredu proti Poliakom nemohol nastúpiť pre žlté karty, no svojich reprezentačných spoluhráčov prišiel povzbudiť. Najväčším hitom bol jednoznačne popevok "Toto sme tu ešte nemali", nasledovali klasické slovenské ľudovky "Slovenské mamičky" a "Macejko". Hráči neskôr skandovali aj viacero ďalších pokrikov, za všetky je určite nutné spomenúť ten najdôležitejší - "zrušiť dane".
Svojim zverencom sa ešte pred odletom prihovoril prostredníctvom palubného audiosystému aj hlavný kouč Vladimír Weiss: "Chcel by som vám všetkým ešte raz poďakovať aj s mojím asistentom Michalom Hippom za výborný výkon. Boli ste perfektní," vyhlásil dojatý tréner.
Na jeho slová nadviazal aj prezident Slovenského futbalového zväzu František Laurinec: "Je to pre nás všetkých fantastický pocit. My na tribúne sme to nemali o nič ľahšie ako vy na ihrisku, ale všetci sme to zvládli," povedal s úsmevom prvý muž slovenského futbalu a dodal: "Chcel by som poďakovať vám, trénerovi Weissovi, vašim koučom, ktorí vás viedli ešte v mládežníckom veku a tiež všetkým, ktorí sa zaslúžili o tento úspech. Ďakujem, ďakujem a ešte raz ďakujem."
Po prílete do Bratislavy o pol štvrtej ráno čakalo na Slovákov milé prekvapenie v podobe skupinky priaznivcov, ktorých neodradilo ani dlhé čakanie, neskorá nočná hodina a dážď spojený s nepríjemným vetrom. Letiskom od príchodu prvých priaznivcov zneli oslavné chorály, rôzne pokriky a slovenské piesne. Slovenské vlajky viali všade naokolo. Slováci rôznych vekových kategórii si spolu zaskákali aj si spolu vypili, všetko však prebiehalo bez problémov a tak skupinka policajtov nemala s nimi žiadnu prácu.
Odletovým terminálom opakovane zneli popevky "Kto neskáče, nie je Slovák, hop, hop, hop" či "Vlado Weiss je tréner najlepší", spievali sa "Slovenské mamičky". S dĺžkou čakania na reprezentantov sa úmerne zvyšovala aj únava všetkých prítomných, približne polovica to nevydržala a odišla domov. Ďalší si čas krátili opätovným spevom, pokrikmi, konzumáciou alkoholických nápojov či posedávaním a ležaním v priestoroch vyhradených na check-in. Fiktívnu súťaž vtipných hesiel či zvukov s prehľadom "vyhrala" skupinka trúbiaca na plastových trúbkach s poznámkou, že prichádzajú africké slony.
Krátko po tretej hodine rannej sa všetci priaznivci presunuli pred príletovú halu a netrpezlivo vyčkávali na futbalistov SR. Predkrmom pre nich bola šou obrancu Jána Ďuricu, ktorý počas čakania na batožinu prišiel von medzi fanúšikov. Celá výprava začala vychádzať tesne pred štvrtou ráno za mohutného skandovania, najčastejšie sa skloňovali mená brankára Jána Muchu a trénera Vladimíra Weissa. Ešte predtým si snáď každý z reprezentantov SR otvoril fľašu šampanského a ostriekal a pooblieval všetkých naokolo. Nálada gradovala, niektorí využili aj možnosť povoziť sa na páse pre batožinu. Pred príletovou halou ešte stihli futbalisti rozdať zopár rozhovorov, autogramov a odfotografovať sa s fanúšikmi a potom už nasadli do pripraveného autobusu a odišli pokračovať v oslavách nevedno kam.
Dlhé chvíle pred odletom si Slováci krátili vtipkovaním a spevom. Najaktívnejšími v tomto smere boli Martin Jakubko, Zdeno Štrba a Ján Ďurica, ktorý v stredu proti Poliakom nemohol nastúpiť pre žlté karty, no svojich reprezentačných spoluhráčov prišiel povzbudiť. Najväčším hitom bol jednoznačne popevok "Toto sme tu ešte nemali", nasledovali klasické slovenské ľudovky "Slovenské mamičky" a "Macejko". Hráči neskôr skandovali aj viacero ďalších pokrikov, za všetky je určite nutné spomenúť ten najdôležitejší - "zrušiť dane".
Svojim zverencom sa ešte pred odletom prihovoril prostredníctvom palubného audiosystému aj hlavný kouč Vladimír Weiss: "Chcel by som vám všetkým ešte raz poďakovať aj s mojím asistentom Michalom Hippom za výborný výkon. Boli ste perfektní," vyhlásil dojatý tréner.
Na jeho slová nadviazal aj prezident Slovenského futbalového zväzu František Laurinec: "Je to pre nás všetkých fantastický pocit. My na tribúne sme to nemali o nič ľahšie ako vy na ihrisku, ale všetci sme to zvládli," povedal s úsmevom prvý muž slovenského futbalu a dodal: "Chcel by som poďakovať vám, trénerovi Weissovi, vašim koučom, ktorí vás viedli ešte v mládežníckom veku a tiež všetkým, ktorí sa zaslúžili o tento úspech. Ďakujem, ďakujem a ešte raz ďakujem."
Po prílete do Bratislavy o pol štvrtej ráno čakalo na Slovákov milé prekvapenie v podobe skupinky priaznivcov, ktorých neodradilo ani dlhé čakanie, neskorá nočná hodina a dážď spojený s nepríjemným vetrom. Letiskom od príchodu prvých priaznivcov zneli oslavné chorály, rôzne pokriky a slovenské piesne. Slovenské vlajky viali všade naokolo. Slováci rôznych vekových kategórii si spolu zaskákali aj si spolu vypili, všetko však prebiehalo bez problémov a tak skupinka policajtov nemala s nimi žiadnu prácu.
Odletovým terminálom opakovane zneli popevky "Kto neskáče, nie je Slovák, hop, hop, hop" či "Vlado Weiss je tréner najlepší", spievali sa "Slovenské mamičky". S dĺžkou čakania na reprezentantov sa úmerne zvyšovala aj únava všetkých prítomných, približne polovica to nevydržala a odišla domov. Ďalší si čas krátili opätovným spevom, pokrikmi, konzumáciou alkoholických nápojov či posedávaním a ležaním v priestoroch vyhradených na check-in. Fiktívnu súťaž vtipných hesiel či zvukov s prehľadom "vyhrala" skupinka trúbiaca na plastových trúbkach s poznámkou, že prichádzajú africké slony.
Krátko po tretej hodine rannej sa všetci priaznivci presunuli pred príletovú halu a netrpezlivo vyčkávali na futbalistov SR. Predkrmom pre nich bola šou obrancu Jána Ďuricu, ktorý počas čakania na batožinu prišiel von medzi fanúšikov. Celá výprava začala vychádzať tesne pred štvrtou ráno za mohutného skandovania, najčastejšie sa skloňovali mená brankára Jána Muchu a trénera Vladimíra Weissa. Ešte predtým si snáď každý z reprezentantov SR otvoril fľašu šampanského a ostriekal a pooblieval všetkých naokolo. Nálada gradovala, niektorí využili aj možnosť povoziť sa na páse pre batožinu. Pred príletovou halou ešte stihli futbalisti rozdať zopár rozhovorov, autogramov a odfotografovať sa s fanúšikmi a potom už nasadli do pripraveného autobusu a odišli pokračovať v oslavách nevedno kam.
Všetko o zápase našich reprezentantov v Poľsku, o radosti fanúšikov a dojatí trénera Weissa nájdete tu:
VIDEO Ideme na MS do Afriky, Poliakov sme porazili 1:0!
VIDEO Weiss so slzami v očiach: Ďakujem všetkým!
ONLINE Poľsko - SR: Vyhrali sme 1:0!
Ohlasy poľských médií tesne po zápase
Pol hodinu pred zápasom na tribúnach len Slováci
A nezabudnite nám posielať vlastné komentáre, fotografie a videá z radostnej noci v poľskom Chorzówe na tipy@topky.sk.
