Daniel Lipšic
KOŠICE – Ústavný súd porušuje práva občanov tým, že viac ako poldruha roka nekoná vo veci podania, ktorým skupina poslancov NR SR napadla viaceré ustanovenia zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest.
Tvrdí to zástupca skupiny poslancov NR SR Daniel Lipšic. „Považujem to za zlý signál pre obyčajných ľudí, ktorých sa napadnutý zákon týka. Na jeho základe možno stavať aj na súkromných pozemkoch, ktoré nie sú právne usporiadané, čo je podľa navrhovateľov vážnym zásahom do vlastníckych práv a v rozpore s ústavou a medzinárodným dohovorom,“ povedal dnes po návšteve ÚS SR a nahliadnutí do spisu Lipšic.
Uviedol, že v dôsledku toho, že ÚS SR nekoná, zákon sa aplikuje v praxi, napríklad pri výstavbe diaľnice D-1, čo výrazne ohrozuje vlastnícke práva občanov. „Je zarážajúce, že ÚS dosiaľ ani nerozhodol, či podanie, ktoré sme súdu doručili v januári 2008, vôbec prijme na ďalšie konanie. Pritom sme požiadali vzhľadom na závažnosť veci o prednostné zaradenie do programu a pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení, o čom ÚS nerozhodol. Vznikajú tak škody, ktoré sú de facto nenapraviteľné. Zákon je dosiaľ účinný a kedykoľvek môžu prísť buldozéry na súkromné pozemky,“ povedal Lipšic. Za neštandardné označil, že ÚS si vyžiadal stanovisko NR SR ešte pred rozhodnutím, či prijme vec na ďalšie konanie. Je prekvapujúce, že ÚS od 25. septembra 2008, kedy mu bolo doručené jednovetné stanovisko NR SR, nevykonal v tejto veci žiadny ďalší úkon. Poukázal aj na to, že ÚS medzitým rozhodol o iných podaniach, ktoré na súd prišli neskôr. Sudcom spravodajcom v tejto veci je podpredseda ÚS Milan Ľalík.
„To, že v súdnom spise je posledný úkon z konca septembra 2008 neznamená, že sudca - spravodajca v tejto veci nekonal. Materiál bol predložený predsedníčke Ústavného súdu Slovenskej republiky a tá ho zaradila na konkrétny termín neverejného zasadnutia pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky,“ uvádza sa v stanovisku Ústavného súdu Slovenskej republiky na vyjadrenia Daniela Lipšica. Stavisko hovorí, že skutočnosť, že v súdnom spise sa nenachádza prípravný materiál sudcu –spravodajcu, neznamená, že vo veci sudca - spravodajca nekonal. Ako sa stanovisku ďalej píše, ani samotní sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky nemajú možnosť oboznamovať sa cez interný informačný systém s prípravným materiálom sudcu spravodajcu v konkrétnej veci.
Ústavný súd Slovenskej republiky nepovažuje uvedenú lehotu za dlhú. Ako sa uvádza v stanovisku súdu, boli tu omnoho staršie podania (niektoré ešte z roku 2001 medzi nimi aj tzv. „Interrupčný zákon“), ktoré ústavní sudcovia zdedili z predchádzajúceho funkčného obdobia a dnes z 993 zdedených vecí ostala už len jedna plenárna vec z roku 2005 a dve veci z roku 2006. Z roku 2007 je ešte šesť plenárnych vecí. Rok 2008 sudcovia takisto priebežne vybavujú, je tu však ešte 11 nevybavených vecí.
Aby sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky dosiahli takýto stav, museli vybaviť od svojho nástupu vo februári 2007 okolo 40-tisíc podaní. Navyše, až 34 552 vecí vybavili ústavní sudcovia v prvom polroku tohto roka – priemer vybavených vecí na každého jedného sudcu bol 2 657 vybavených vecí.
Ústavný súd dôrazne odmieta tvrdenia Daniela Lipšica o rôznom prístupe k podaniam koaličných a opozičných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z hľadiska dĺžky konania. "Postup sudcu - spravodajcu pri zhromažďovaní podkladov pre prípravu materiálu na predbežné prerokovanie v pléne, ktorý dnes spochybnil Daniel Lipšic je v súlade so zákonom o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení," uvádza sa v stanovisku.
Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti. Medializované výroky Daniela Lipšica a spôsob ich prezentácie považuje Ústavný súd za neštandardný postup a neprimeraný nátlak na jeho činnosť. Daniel Lipšic ako advokát, výkon svojho advokátskeho povolania zneužíva na politikárčenie, píše sa v stanovisku. Podľa zákona o advokácii advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory. „Daniel Lipšic sa týmito základnými zákonnými povinnosťami advokáta neriadil a vedome ich porušil,“ uvádza sa v stanovisku Ústavného súdu.
Uviedol, že v dôsledku toho, že ÚS SR nekoná, zákon sa aplikuje v praxi, napríklad pri výstavbe diaľnice D-1, čo výrazne ohrozuje vlastnícke práva občanov. „Je zarážajúce, že ÚS dosiaľ ani nerozhodol, či podanie, ktoré sme súdu doručili v januári 2008, vôbec prijme na ďalšie konanie. Pritom sme požiadali vzhľadom na závažnosť veci o prednostné zaradenie do programu a pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení, o čom ÚS nerozhodol. Vznikajú tak škody, ktoré sú de facto nenapraviteľné. Zákon je dosiaľ účinný a kedykoľvek môžu prísť buldozéry na súkromné pozemky,“ povedal Lipšic. Za neštandardné označil, že ÚS si vyžiadal stanovisko NR SR ešte pred rozhodnutím, či prijme vec na ďalšie konanie. Je prekvapujúce, že ÚS od 25. septembra 2008, kedy mu bolo doručené jednovetné stanovisko NR SR, nevykonal v tejto veci žiadny ďalší úkon. Poukázal aj na to, že ÚS medzitým rozhodol o iných podaniach, ktoré na súd prišli neskôr. Sudcom spravodajcom v tejto veci je podpredseda ÚS Milan Ľalík.
„To, že v súdnom spise je posledný úkon z konca septembra 2008 neznamená, že sudca - spravodajca v tejto veci nekonal. Materiál bol predložený predsedníčke Ústavného súdu Slovenskej republiky a tá ho zaradila na konkrétny termín neverejného zasadnutia pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky,“ uvádza sa v stanovisku Ústavného súdu Slovenskej republiky na vyjadrenia Daniela Lipšica. Stavisko hovorí, že skutočnosť, že v súdnom spise sa nenachádza prípravný materiál sudcu –spravodajcu, neznamená, že vo veci sudca - spravodajca nekonal. Ako sa stanovisku ďalej píše, ani samotní sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky nemajú možnosť oboznamovať sa cez interný informačný systém s prípravným materiálom sudcu spravodajcu v konkrétnej veci.
Ústavný súd Slovenskej republiky nepovažuje uvedenú lehotu za dlhú. Ako sa uvádza v stanovisku súdu, boli tu omnoho staršie podania (niektoré ešte z roku 2001 medzi nimi aj tzv. „Interrupčný zákon“), ktoré ústavní sudcovia zdedili z predchádzajúceho funkčného obdobia a dnes z 993 zdedených vecí ostala už len jedna plenárna vec z roku 2005 a dve veci z roku 2006. Z roku 2007 je ešte šesť plenárnych vecí. Rok 2008 sudcovia takisto priebežne vybavujú, je tu však ešte 11 nevybavených vecí.
Aby sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky dosiahli takýto stav, museli vybaviť od svojho nástupu vo februári 2007 okolo 40-tisíc podaní. Navyše, až 34 552 vecí vybavili ústavní sudcovia v prvom polroku tohto roka – priemer vybavených vecí na každého jedného sudcu bol 2 657 vybavených vecí.
Ústavný súd dôrazne odmieta tvrdenia Daniela Lipšica o rôznom prístupe k podaniam koaličných a opozičných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z hľadiska dĺžky konania. "Postup sudcu - spravodajcu pri zhromažďovaní podkladov pre prípravu materiálu na predbežné prerokovanie v pléne, ktorý dnes spochybnil Daniel Lipšic je v súlade so zákonom o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení," uvádza sa v stanovisku.
Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti. Medializované výroky Daniela Lipšica a spôsob ich prezentácie považuje Ústavný súd za neštandardný postup a neprimeraný nátlak na jeho činnosť. Daniel Lipšic ako advokát, výkon svojho advokátskeho povolania zneužíva na politikárčenie, píše sa v stanovisku. Podľa zákona o advokácii advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory. „Daniel Lipšic sa týmito základnými zákonnými povinnosťami advokáta neriadil a vedome ich porušil,“ uvádza sa v stanovisku Ústavného súdu.
