Ilustračná foto
BRATISLAVA - Ústavný súd bude rozhodovať, či nový tlačový zákon neobmedzuje základné práva a slobodu prejavu. Hovorca súdu Jozef Skybjak dnes médiá informoval, že súd prijal podnet opozičných poslancov na preskúmanie normy.
Kontroverzný zákon platí od júna 2008, jeho nové možnosti, napríklad právo na odpoveď, využívajú hlavne politici, úrady a podniky. "Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky uznesením návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prijíma na ďalšie konanie," uviedol Skybjak. Zákon počas schvaľovania vyvolal kritiku vydavateľov, opozície a medzinárodných organizácií pre možné ohrozenie slobody tlače. Denníky proti nemu dvakrát protestovali na titulných stranách.
Oproti minulosti zákon novinám, časopisom a tlačovým agentúram priniesol povinnosť uverejňovať odpovede dotknutých strán aj na pravdivé články. K právu na opravu, ktoré mohli dotknuté osoby, úrady či firmy využívať, ak o nich boli publikované nepravdivé údaje, totiž pridal právo na odpoveď. Ľudia tak dostávajú priestor v novinách, ak sa chcú vyjadriť k informáciám, ktoré mohli zasiahnuť do ich cti, dôstojnosti alebo súkromia, firmy a inštitúcie reagujú na informácie, týkajúce sa ich povesti.
Túto novú možnosť mnohí kritizovali, podľa opozičných poslancov je v rozpore so základnými právami a slobodami zakotvenými v ústave, ale aj právom na slobodu prejavu podľa ústavy i európskeho dohovoru. Zároveň je podľa nich aj duplicitné. Poslanci napadli aj ustanovenie o tom, že občania, úrady a firmy budú môcť od médií na súde žiadať náhradu od 50.000 do 150.000 Sk (takmer 1660 až 4979 eur), ak médiá opravu či odpoveď neuverejnia. Pod podanie sa podpísalo viac ako 40 poslancov z SDKÚ-DS, SMK a KDH, podľa ktorých je tiež neústavné, že vydavatelia a tlačové agentúry nesmú prezradiť svoj zdroj, ak o to požiada.
Tlačový zákon presadila v parlamente vládna koalícia, ktorej vzťahy s médiami sa tým vyhrotili. Aj keď rok po jeho prijatí zástupcovia médií priznali, že ich obavy sa úplne nenaplnili, keďže ich nezaplavili žiadosti o opravy a odpovede, stále s jeho novými možnosťami nesúhlasia. Na druhej strane vládna koalícia tvrdila, že zákon má slúžiť bežným ľuďom, no nakoniec o uverejnenie svojich vyjadrení často žiadali práve jej predstavitelia.
Oproti minulosti zákon novinám, časopisom a tlačovým agentúram priniesol povinnosť uverejňovať odpovede dotknutých strán aj na pravdivé články. K právu na opravu, ktoré mohli dotknuté osoby, úrady či firmy využívať, ak o nich boli publikované nepravdivé údaje, totiž pridal právo na odpoveď. Ľudia tak dostávajú priestor v novinách, ak sa chcú vyjadriť k informáciám, ktoré mohli zasiahnuť do ich cti, dôstojnosti alebo súkromia, firmy a inštitúcie reagujú na informácie, týkajúce sa ich povesti.
Túto novú možnosť mnohí kritizovali, podľa opozičných poslancov je v rozpore so základnými právami a slobodami zakotvenými v ústave, ale aj právom na slobodu prejavu podľa ústavy i európskeho dohovoru. Zároveň je podľa nich aj duplicitné. Poslanci napadli aj ustanovenie o tom, že občania, úrady a firmy budú môcť od médií na súde žiadať náhradu od 50.000 do 150.000 Sk (takmer 1660 až 4979 eur), ak médiá opravu či odpoveď neuverejnia. Pod podanie sa podpísalo viac ako 40 poslancov z SDKÚ-DS, SMK a KDH, podľa ktorých je tiež neústavné, že vydavatelia a tlačové agentúry nesmú prezradiť svoj zdroj, ak o to požiada.
Tlačový zákon presadila v parlamente vládna koalícia, ktorej vzťahy s médiami sa tým vyhrotili. Aj keď rok po jeho prijatí zástupcovia médií priznali, že ich obavy sa úplne nenaplnili, keďže ich nezaplavili žiadosti o opravy a odpovede, stále s jeho novými možnosťami nesúhlasia. Na druhej strane vládna koalícia tvrdila, že zákon má slúžiť bežným ľuďom, no nakoniec o uverejnenie svojich vyjadrení často žiadali práve jej predstavitelia.
