(Zdroj: Jupiterimages)
BRATISLAVA - Nový tlačový zákon, ktorý umožnil žiadať noviny o opravu či uverejnenie odpovede na článok, počas prvého roka jeho platnosti využilo menej ľudí a firiem, ako médiá očakávali. Tejto možnosti sa najviac domáhali politici, úrady a podniky, médiá dostali celkovo stovky žiadostí. Mnohé však nespĺňali formálne náležitosti, preto sa nimi nezaoberali.
"Len okrajová časť tých podnetov je od bežného občana," povedal predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače Miloš Nemeček. "Drvivá väčšina je od politických 'celebrít'. V tituloch, ktoré sú ekonomicky orientované aj od ekonomických celebrít, alebo od firiem a potom v populárnejších tituloch aj od takzvaných celebrít," dodal.
Zákon novinám, časopisom a tlačovým agentúram priniesol povinnosť od 1. júna 2008 uverejňovať tiež odpovede dotknutých strán aj na pravdivé články. Nemeček poznamenal, že obavy novinárov z dopadov zákona sa naplnili len sčasti.
Podľa štúdie Fakulty masmédií Bratislavskej vysokej školy práva, ktorá mala k dispozícii údaje od denníkov Sme, Pravda a Hospodárske noviny, odpoveď alebo opravu požadovali najmä politici, úrady, miestna samospráva, právne kancelárie, záujmové skupiny a podniky.
Medzi prvými nové možnosti tlačového zákona využili politici vládnych strán. Napríklad koaličná ĽS-HZDS požiadala o opravu komentára denník Sme. Ten ju uverejnil, avšak s vlastným komentárom, keďže uznal len jedno chybné tvrdenie. Premiér Robert Fico (Smer-SD) zase uspel s požiadavkou o opravu zverejneného rozhovoru, ktorý poskytol Hospodárskym novinám.
"Bolo podstatne viacej žiadostí o opravu a odpoveď, ale nebolo ich až toľko, koľko sme sa obávali," poznamenal Nemeček. Napríklad denník Sme podľa štúdie dostal pred prijatím zákona len zopár žiadostí a desať mesiacov po tom ich už narátal 50. Množstvo stanovísk však noviny nezverejnili. "Zákon umožnil odmietať tieto žiadosti, pokiaľ nie sú v súlade so zákonom a to je vo veľkom množstve prípadov," podotkol Nemeček.
Podľa štúdie žiaden zo spomínaných denníkov neodmietol uverejniť opravu na faktickú chybu v článku. "Väčšina takých sa totiž nepodáva formálnou žiadosťou podľa zákona, ale neformálne - telefonicky či elektronickou korešpondenciou s redakciou," uviedol autor štúdie Branislav Ondrášik.
Zákon počas jeho schvaľovania vyvolal kritiku vydavateľov, opozície a medzinárodných organizácií pre možné ohrozenie slobody tlače. Denníky proti nemu dvakrát protestovali na titulných stranách.
Budúcnosť zákona však môže zvrátiť Ústavný súd, keďže ho opoziční poslanci napadli pre jeho údajnú protiústavnosť. Termín rozhodnutia súdu však zatiaľ známy nie je. him boa
Zákon novinám, časopisom a tlačovým agentúram priniesol povinnosť od 1. júna 2008 uverejňovať tiež odpovede dotknutých strán aj na pravdivé články. Nemeček poznamenal, že obavy novinárov z dopadov zákona sa naplnili len sčasti.
Podľa štúdie Fakulty masmédií Bratislavskej vysokej školy práva, ktorá mala k dispozícii údaje od denníkov Sme, Pravda a Hospodárske noviny, odpoveď alebo opravu požadovali najmä politici, úrady, miestna samospráva, právne kancelárie, záujmové skupiny a podniky.
Medzi prvými nové možnosti tlačového zákona využili politici vládnych strán. Napríklad koaličná ĽS-HZDS požiadala o opravu komentára denník Sme. Ten ju uverejnil, avšak s vlastným komentárom, keďže uznal len jedno chybné tvrdenie. Premiér Robert Fico (Smer-SD) zase uspel s požiadavkou o opravu zverejneného rozhovoru, ktorý poskytol Hospodárskym novinám.
"Bolo podstatne viacej žiadostí o opravu a odpoveď, ale nebolo ich až toľko, koľko sme sa obávali," poznamenal Nemeček. Napríklad denník Sme podľa štúdie dostal pred prijatím zákona len zopár žiadostí a desať mesiacov po tom ich už narátal 50. Množstvo stanovísk však noviny nezverejnili. "Zákon umožnil odmietať tieto žiadosti, pokiaľ nie sú v súlade so zákonom a to je vo veľkom množstve prípadov," podotkol Nemeček.
Podľa štúdie žiaden zo spomínaných denníkov neodmietol uverejniť opravu na faktickú chybu v článku. "Väčšina takých sa totiž nepodáva formálnou žiadosťou podľa zákona, ale neformálne - telefonicky či elektronickou korešpondenciou s redakciou," uviedol autor štúdie Branislav Ondrášik.
Zákon počas jeho schvaľovania vyvolal kritiku vydavateľov, opozície a medzinárodných organizácií pre možné ohrozenie slobody tlače. Denníky proti nemu dvakrát protestovali na titulných stranách.
Budúcnosť zákona však môže zvrátiť Ústavný súd, keďže ho opoziční poslanci napadli pre jeho údajnú protiústavnosť. Termín rozhodnutia súdu však zatiaľ známy nie je. him boa
