Protestné zhromaždenie Maďarov proti prijatiu jazykového zákona (Zdroj: SITA)
DUNAJSKÁ STREDA - Viac ako 5000 ľudí dnes popoludní protestovalo na futbalovom štadióne v Dunajskej Strede proti novele jazykového zákona. Podľa niektorých médií sa na štadióne zišlo dokonca až 12.000 odporcov zákona. Zhromaždenie zorganizovala opozičná SMK s viacerými občianskymi združeniami zastupujúcimi záujmy Maďarov na Slovensku.
Právna norma, ktorá má posilniť postavenie slovenčiny, od dneška umožňuje udeľovanie pokút za nepoužívanie štátneho jazyka na úradoch či v oficiálnej komunikácii. Ministerstvo kultúry však už skôr informovalo, že sankcie za prehrešky voči slovenčine sa zatiaľ dávať nebudú.
"Musíme upozorniť Európu na to, že na Slovensku nie je všetko v poriadku s aplikovaním moci zo strany vlády a ani v menšinovej oblasti to nie je v poriadku," povedal novinárom predseda SMK Pál Csáky.
Ľudí z južných oblastí Slovenska, kde žije asi polmiliónová maďarská menšina, zvážali organizátori na protest autobusmi. Podporiť ich prišli aj občania Maďarska či Rumunska. Viacerí si na dnešný protest priniesli maďarské vlajky. Na tribúne sa objavilo aj niekoľko transparentov s nápisom "autonómia". Podľa policajného hovorcu Ľuboša Homolu polícia počas takmer štvorhodinového podujatia zasahovať nemusela.
Sporné zmeny v jazykovom zákone schválil parlament v júni. Najviac kritizované boli pokuty, ktoré hrozia inštitúciám, ak sa prehrešia proti slovenčine. Sankciu od 100 do 5000 eur (od 3013 do 150.630 Sk) môžu dostať napríklad za to, že v štátnom jazyku nebudú zverejňované oznamy, tabule či pozvánky. Pokute musí predchádzať napomenutie.
Podľa Csákyho by maďarská menšina mala mať možnosť naďalej používať svoj jazyk aj vo verejnom živote. Maďarské organizácie už začali zbierať podpisy pod petíciu proti zákonu. "Do konca septembra ideme do Európskeho parlamentu a odovzdáme viac ako 30.000 podpisov," tvrdil Csáky.
Ministerstvo kultúry, ktoré zmeny v zákone presadilo, tvrdilo, že menšiny budú môcť vo svojich jazykoch naďalej hovoriť na úradoch tam, kde žije aspoň 20 percent ich príslušníkov.
Proti zhromaždeniu v Dunajskej Strede ostro vystúpila vládna SNS Jána Slotu. "Považujeme to len za zastierací manéver SMK a za skutočný zmysel akcie považujeme snahu o mobilizáciu maďarskej menšiny na vytváranie nepokojov a eskalovanie národnostného napätia na Slovensku," uviedol predseda národniarov. Varoval tiež pred prípadnou vojnou medzi oboma štátmi. "Reálne totiž hrozí, že Maďarsko bude dovtedy eskalovať napätie v strednej Európe, kým nezapáli vojnový konflikt," poznamenal Slota. Ministerstvo zahraničných vecí ani premiér Robert Fico jeho slová podľa portálu Sme.sk nekomentovali.
Proti jazykovému zákonu dnes demonštrovalo aj približne 60 ľudí pred slovenským veľvyslanectvom v Bruseli. Maďarské nacionalistické neparlamentné Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik) zas pre spornú normu v Komárome, Ostrihome a v blízkosti Rajky zablokovali časť vozovky vedúcej k slovenským hraničným priechodom, informoval Slovenský rozhlas.
Prijatie zákona zvýšilo napätie v slovensko-maďarských vzťahoch, ktoré sú dlhodobo komplikované. Budapešť by rokovanie o právnej norme chcela zaradiť na schôdzku premiérov oboch krajín, ktorá sa uskutoční 10. septembra.
"Musíme upozorniť Európu na to, že na Slovensku nie je všetko v poriadku s aplikovaním moci zo strany vlády a ani v menšinovej oblasti to nie je v poriadku," povedal novinárom predseda SMK Pál Csáky.
Ľudí z južných oblastí Slovenska, kde žije asi polmiliónová maďarská menšina, zvážali organizátori na protest autobusmi. Podporiť ich prišli aj občania Maďarska či Rumunska. Viacerí si na dnešný protest priniesli maďarské vlajky. Na tribúne sa objavilo aj niekoľko transparentov s nápisom "autonómia". Podľa policajného hovorcu Ľuboša Homolu polícia počas takmer štvorhodinového podujatia zasahovať nemusela.
Sporné zmeny v jazykovom zákone schválil parlament v júni. Najviac kritizované boli pokuty, ktoré hrozia inštitúciám, ak sa prehrešia proti slovenčine. Sankciu od 100 do 5000 eur (od 3013 do 150.630 Sk) môžu dostať napríklad za to, že v štátnom jazyku nebudú zverejňované oznamy, tabule či pozvánky. Pokute musí predchádzať napomenutie.
Podľa Csákyho by maďarská menšina mala mať možnosť naďalej používať svoj jazyk aj vo verejnom živote. Maďarské organizácie už začali zbierať podpisy pod petíciu proti zákonu. "Do konca septembra ideme do Európskeho parlamentu a odovzdáme viac ako 30.000 podpisov," tvrdil Csáky.
Ministerstvo kultúry, ktoré zmeny v zákone presadilo, tvrdilo, že menšiny budú môcť vo svojich jazykoch naďalej hovoriť na úradoch tam, kde žije aspoň 20 percent ich príslušníkov.
Proti zhromaždeniu v Dunajskej Strede ostro vystúpila vládna SNS Jána Slotu. "Považujeme to len za zastierací manéver SMK a za skutočný zmysel akcie považujeme snahu o mobilizáciu maďarskej menšiny na vytváranie nepokojov a eskalovanie národnostného napätia na Slovensku," uviedol predseda národniarov. Varoval tiež pred prípadnou vojnou medzi oboma štátmi. "Reálne totiž hrozí, že Maďarsko bude dovtedy eskalovať napätie v strednej Európe, kým nezapáli vojnový konflikt," poznamenal Slota. Ministerstvo zahraničných vecí ani premiér Robert Fico jeho slová podľa portálu Sme.sk nekomentovali.
Proti jazykovému zákonu dnes demonštrovalo aj približne 60 ľudí pred slovenským veľvyslanectvom v Bruseli. Maďarské nacionalistické neparlamentné Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik) zas pre spornú normu v Komárome, Ostrihome a v blízkosti Rajky zablokovali časť vozovky vedúcej k slovenským hraničným priechodom, informoval Slovenský rozhlas.
Prijatie zákona zvýšilo napätie v slovensko-maďarských vzťahoch, ktoré sú dlhodobo komplikované. Budapešť by rokovanie o právnej norme chcela zaradiť na schôdzku premiérov oboch krajín, ktorá sa uskutoční 10. septembra.
