Ilustračné foto
BRATISLAVA - Na všetkých úradoch sa bude musieť od zajtra hovoriť po slovensky. V štátnom jazyku majú byť všetky verejné oznamy, tabule či pozvánky a s výnimkami aj vysielanie médií. Povinnosti zavádza novela jazykového zákona. Za jej nerešpektovanie budú hroziť pokuty 100 až 5000 eur. Proti zmenám protestovali najmä zástupcovia Maďarska i maďarskej menšiny na Slovensku a žiadali stiahnutie novely.
Ministerstvo kultúry od utorka môže pokutovať napríklad komunikáciu úradov a ich zamestnancov v inom jazyku ako v slovenčine. Vo svojich jazykoch budú môcť menšiny rovnako ako v minulosti hovoriť na úradoch tých obcí, kde žije aspoň 20 percent ich príslušníkov. Všetky verejné oznamy, tabule, pozvánky na podujatia však musia byť po slovensky, inak za ne bude hroziť pokuta. Preklad môže byť zverejnený spolu s nimi.
Zmenu zákona si podľa ministerstva vyžiadali sami ľudia, ktorí sa vraj sťažovali, že na Slovensku nedostávajú informácie po slovensky. Predstavitelia vlády preto odmietli jeho stiahnutie a argumentovali, že hlavným cieľom právnej normy je posilniť postavenie slovenčiny.
Schválenie sporných zmien však prispelo k zvýšeniu napätia v dlhodobo komplikovaných slovensko-maďarským vzťahoch. Novelu zákona kritizovala nielen opozičná SMK, ale aj ďalšie maďarské mimovládne organizácie pôsobiace v krajine. SMK plánuje na 1. septembra protest proti zákonu v Dunajskej Strede, nová strana Most-Híd chce spustiť proti zmenám kampaň. Maďarský prezident László Sólyom sa dokonca vyjadril, že by slovenskí Maďari mali mať na úradoch zaručenú komunikáciu vo vlastnom jazyku. Ostatné menšiny proti zmenám nenamietali, nemajú však také zastúpenie ako polmiliónová maďarská menšina. Spor sa dostal až pred vysokého komisára OBSE pre menšiny Knuta Vollebaeka. Ten nenašiel v novele porušenie medzinárodných štandardov. Slovensku však odporučil veľkú opatrnosť pri využívaní možnosti pokút.
Zmenu zákona si podľa ministerstva vyžiadali sami ľudia, ktorí sa vraj sťažovali, že na Slovensku nedostávajú informácie po slovensky. Predstavitelia vlády preto odmietli jeho stiahnutie a argumentovali, že hlavným cieľom právnej normy je posilniť postavenie slovenčiny.
Schválenie sporných zmien však prispelo k zvýšeniu napätia v dlhodobo komplikovaných slovensko-maďarským vzťahoch. Novelu zákona kritizovala nielen opozičná SMK, ale aj ďalšie maďarské mimovládne organizácie pôsobiace v krajine. SMK plánuje na 1. septembra protest proti zákonu v Dunajskej Strede, nová strana Most-Híd chce spustiť proti zmenám kampaň. Maďarský prezident László Sólyom sa dokonca vyjadril, že by slovenskí Maďari mali mať na úradoch zaručenú komunikáciu vo vlastnom jazyku. Ostatné menšiny proti zmenám nenamietali, nemajú však také zastúpenie ako polmiliónová maďarská menšina. Spor sa dostal až pred vysokého komisára OBSE pre menšiny Knuta Vollebaeka. Ten nenašiel v novele porušenie medzinárodných štandardov. Slovensku však odporučil veľkú opatrnosť pri využívaní možnosti pokút.