Robert Fico obhajuje jazykový zákon (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Vysoký komisár OBSE pre menšiny Knut Vollebaek nenašiel v novele slovenského jazykového zákona porušenie medzinárodných štandardov.
Slovensku však odporučil mimoriadnu opatrnosť pri využívaní možnosti pokút, zákonu vytkol nejasnosti a prihovoril sa i za zmenu zákona o jazykoch menšín. Píše sa to v texte posudku, ktorý dnes na internetovej stránke zverejnilo ministerstvo zahraničných vecí.
"Ukladanie pokút môže ľahko vytvoriť alebo zostriť napätie a malo by sa mu v princípe vyhýbať. Keď sa využije, úrady by s ním mali narábať s extrémnou opatrnosťou. Sankcie by teda mali byť výnimočné, jasne definované a pravidelne monitorované," napísal v posudku predstaviteľ OBSE.
Sporný zákon vyvolal hneď po jeho prijatí nové nezhody v tradične komplikovaných slovensko-maďarských vzťahoch. Maďarskí politici ho označovali za diskriminačný pre maďarskú menšinu na Slovensku a protestovali proti nemu vo viacerých medzinárodných inštitúciách, Slovensko ho naopak obhajovalo. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a minister kultúry Marek Maďarič už v utorok ohlásili, že podľa zástupcu OBSE jazykový zákon neporušuje medzinárodné záväzky Slovenska a jeho cieľ, posilniť postavenie slovenčiny, je legitímny. Maďarský šéf diplomacie naopak dnes podľa televízie TA3 tvrdil, že Slovensko si posudok vyložilo jednostranne.
Zákon priniesol okrem iného povinnosť, aby oznamy či tabule boli uvádzané aj v obciach s národnostnými menšinami nielen v menšinovom, ale aj štátnom jazyku. Za nepoužívanie slovenčiny zaviedol tiež pokuty 100 až 5000 eur (od 3013 do 150.630 Sk). Vollebaekova analýza pri viacerých ustanoveniach zákona vrátane časti o povinnosti dvojjazyčných nápisov uvádza, že neporušujú medzinárodné štandardy. Niektorým paragrafom však vyčíta nejasnú terminológiu, ktorá môže vyvolávať problémy so správnou interpretáciou. Nejasnosti našla napríklad v časti týkajúcej sa médií.
Posilnenie slovenčiny zmenou jazykového zákona navyše predstaviteľ OBSE odporučil "bez zbytočných zdržiavaní" vyvážiť zmenami v zákone o jazykoch národnostných menšín a Bratislava by podľa neho mohla uvažovať i o prijatí samostatného zákona o právach minorít. S podobným návrhom vyšli v minulosti i maďarskí politici, Slovensko to však rázne odmietlo.
Zákon po schválení v parlamente podpísal aj prezident Ivan Gašparovič, účinný bude od septembra. Vollebaek v utorok a dnes obsah zmien zákona konzultoval so slovenskými i maďarskými expertmi. Jeho posudok OBSE na svojej stránke nezverejnila a označila jeho odporúčania za dôverné, text sa objavil len na stránke slovenského ministerstva. Diskusie o zákone budú zrejme pokračovať, maďarská agentúra MTI napísala, že Vollebaek plánuje 15. septembra vycestovať do Budapešti, aby pokračoval v diskusii o dôsledkoch nového zákona.
"Ukladanie pokút môže ľahko vytvoriť alebo zostriť napätie a malo by sa mu v princípe vyhýbať. Keď sa využije, úrady by s ním mali narábať s extrémnou opatrnosťou. Sankcie by teda mali byť výnimočné, jasne definované a pravidelne monitorované," napísal v posudku predstaviteľ OBSE.
Sporný zákon vyvolal hneď po jeho prijatí nové nezhody v tradične komplikovaných slovensko-maďarských vzťahoch. Maďarskí politici ho označovali za diskriminačný pre maďarskú menšinu na Slovensku a protestovali proti nemu vo viacerých medzinárodných inštitúciách, Slovensko ho naopak obhajovalo. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a minister kultúry Marek Maďarič už v utorok ohlásili, že podľa zástupcu OBSE jazykový zákon neporušuje medzinárodné záväzky Slovenska a jeho cieľ, posilniť postavenie slovenčiny, je legitímny. Maďarský šéf diplomacie naopak dnes podľa televízie TA3 tvrdil, že Slovensko si posudok vyložilo jednostranne.
Zákon priniesol okrem iného povinnosť, aby oznamy či tabule boli uvádzané aj v obciach s národnostnými menšinami nielen v menšinovom, ale aj štátnom jazyku. Za nepoužívanie slovenčiny zaviedol tiež pokuty 100 až 5000 eur (od 3013 do 150.630 Sk). Vollebaekova analýza pri viacerých ustanoveniach zákona vrátane časti o povinnosti dvojjazyčných nápisov uvádza, že neporušujú medzinárodné štandardy. Niektorým paragrafom však vyčíta nejasnú terminológiu, ktorá môže vyvolávať problémy so správnou interpretáciou. Nejasnosti našla napríklad v časti týkajúcej sa médií.
Posilnenie slovenčiny zmenou jazykového zákona navyše predstaviteľ OBSE odporučil "bez zbytočných zdržiavaní" vyvážiť zmenami v zákone o jazykoch národnostných menšín a Bratislava by podľa neho mohla uvažovať i o prijatí samostatného zákona o právach minorít. S podobným návrhom vyšli v minulosti i maďarskí politici, Slovensko to však rázne odmietlo.
Zákon po schválení v parlamente podpísal aj prezident Ivan Gašparovič, účinný bude od septembra. Vollebaek v utorok a dnes obsah zmien zákona konzultoval so slovenskými i maďarskými expertmi. Jeho posudok OBSE na svojej stránke nezverejnila a označila jeho odporúčania za dôverné, text sa objavil len na stránke slovenského ministerstva. Diskusie o zákone budú zrejme pokračovať, maďarská agentúra MTI napísala, že Vollebaek plánuje 15. septembra vycestovať do Budapešti, aby pokračoval v diskusii o dôsledkoch nového zákona.
