Sergej Kozlík
BRATISLAVA - Slovensko by pri rokovaniach o zložení novej Európskej komisie (EK) nemalo ľpieť na jedinej pozícii komisára pre energetiku.
"Najmä malé krajiny by mali byť pružné a mať v zálohe aspoň dva - tri posty na to, aby dostali pozície, ktoré môžu tú malú krajinu reprezentovať, neľpieť na jednej pozícií," povedal dnes eurposlanec za vládne ĽS-HZDS Sergej Kozlík.
Treba nielen vymedziť tri okruhy záujmu, ale aj vybrať konkrétnych nominantov. Ak by sa podarilo získať energetiku, Kozlík by videl ako vhodného budúceho eurokomisára ministra hospodárstva zo Smeru-SD Ľubomíra Jahnátka.
"Mohol by byť jeden z tipov," povedal. Kozlík nechcel tipovať, aká je pravdepodobnosť, že by SR mohla získať kreslo komisára pre energetiku. "Na sto percent to pokladám za otvorené. Až keď sa dajú karty na stôl, nominácie ďalších krajín, najmä veľkých krajín, tak sa začnú vyhraňovať jednotlivé pozície. Preto by sme mali mať v zálohe dva-tri silné posty, o ktoré môžeme pružne a alternatívne hrať." Okrem komisára pre energetiku by sme sa mohli uchádzať o komisára pre regionálnu politiku alebo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.
V diplomacii sa už "karty miešajú", niektoré krajiny, aj veľké, povedali, ktorý komisariát chcú a zverejnili mená svojich nominantov, dodal Kozlík. Koaličné strany ani vláda zatiaľ o kandidátovi za SR do EK nehovoria. Kozlík to nepovažuje za problém, podľa neho takto "taktizujú" aj iné štáty. Nepozdáva sa mu však, že by vláda mohla poslať do eurokomisie kariérneho diplomata, nie politika. Neoficiálne sa spomína ako možný kandidát veľvyslanec pri EÚ Maroš Šefčovič.
"Nevnímam kariérnych diplomatov ako ideálnych komisárov." Skôr by to mali byť ľudia, ktorí poznajú praktickú politiku zvnútra, pretože je to ako keby ministerská funkcia, myslí Kozlík. Nová Európska komisia sa začne zostavovať na jeseň po zvolení predsedu. Európsky parlament (EP) bude koncom septembra hlasovať o José Manuelovi Barrosovi, ktorý viedol doterajšiu EK od novembra 2004.
Niekdajšieho stredo-pravého premiéra Portugalska opätovne navrhli európski ľudovci, v Európskej rade (ER) - schôdzke lídrov 27 členských štátov, získal podporu a ER ho posunula na potvrdenie EP. Parlament bude potom hlasovať aj o komisároch. Tých navrhujú členské štáty, každý z nich zastupuje jeden komisár, ktorý však už nepodlieha svojej vláde, ale predsedovi EK. Európska komisia je akousi "vládou" únie, je najvyšším výkonným orgánom.
Navrhuje legislatívu EÚ, kontroluje jej dodržiavanie, zastupuje EÚ voči členským štátom aj navonok, spravuje rozpočet EÚ. SR mala doteraz v EK komisára pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež Jána Figeľa. Člena KDH nominovala bývalá vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2004. Energetiku, o ktorú má záujem SR, malo v končiacej komisii Lotyšsko.
Kozlíkom uvažovaná regionálna politika patrila Poľsku a poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Dánsku.
Treba nielen vymedziť tri okruhy záujmu, ale aj vybrať konkrétnych nominantov. Ak by sa podarilo získať energetiku, Kozlík by videl ako vhodného budúceho eurokomisára ministra hospodárstva zo Smeru-SD Ľubomíra Jahnátka.
"Mohol by byť jeden z tipov," povedal. Kozlík nechcel tipovať, aká je pravdepodobnosť, že by SR mohla získať kreslo komisára pre energetiku. "Na sto percent to pokladám za otvorené. Až keď sa dajú karty na stôl, nominácie ďalších krajín, najmä veľkých krajín, tak sa začnú vyhraňovať jednotlivé pozície. Preto by sme mali mať v zálohe dva-tri silné posty, o ktoré môžeme pružne a alternatívne hrať." Okrem komisára pre energetiku by sme sa mohli uchádzať o komisára pre regionálnu politiku alebo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.
V diplomacii sa už "karty miešajú", niektoré krajiny, aj veľké, povedali, ktorý komisariát chcú a zverejnili mená svojich nominantov, dodal Kozlík. Koaličné strany ani vláda zatiaľ o kandidátovi za SR do EK nehovoria. Kozlík to nepovažuje za problém, podľa neho takto "taktizujú" aj iné štáty. Nepozdáva sa mu však, že by vláda mohla poslať do eurokomisie kariérneho diplomata, nie politika. Neoficiálne sa spomína ako možný kandidát veľvyslanec pri EÚ Maroš Šefčovič.
"Nevnímam kariérnych diplomatov ako ideálnych komisárov." Skôr by to mali byť ľudia, ktorí poznajú praktickú politiku zvnútra, pretože je to ako keby ministerská funkcia, myslí Kozlík. Nová Európska komisia sa začne zostavovať na jeseň po zvolení predsedu. Európsky parlament (EP) bude koncom septembra hlasovať o José Manuelovi Barrosovi, ktorý viedol doterajšiu EK od novembra 2004.
Niekdajšieho stredo-pravého premiéra Portugalska opätovne navrhli európski ľudovci, v Európskej rade (ER) - schôdzke lídrov 27 členských štátov, získal podporu a ER ho posunula na potvrdenie EP. Parlament bude potom hlasovať aj o komisároch. Tých navrhujú členské štáty, každý z nich zastupuje jeden komisár, ktorý však už nepodlieha svojej vláde, ale predsedovi EK. Európska komisia je akousi "vládou" únie, je najvyšším výkonným orgánom.
Navrhuje legislatívu EÚ, kontroluje jej dodržiavanie, zastupuje EÚ voči členským štátom aj navonok, spravuje rozpočet EÚ. SR mala doteraz v EK komisára pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež Jána Figeľa. Člena KDH nominovala bývalá vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2004. Energetiku, o ktorú má záujem SR, malo v končiacej komisii Lotyšsko.
Kozlíkom uvažovaná regionálna politika patrila Poľsku a poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Dánsku.
