Budova Európskej Komisie v Bruseli
PEZINOK - Kauzou pezinskej skládky sa bude zaoberať Európska komisia. Ako dnes informovala Zuzana Čaputová z občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta, komisia začne predbežné vyšetrovanie povolenia kontroverznej skládky odpadov.
Pezinčania zaslali petíciu adresovanú Európskemu parlamentu s viac ako 8 000 podpismi ešte vlani v novembri. Petíciou vyjadrili svoj nesúhlas s výstavbou skládky odpadov v Pezinku pre závažný nesúlad v postupe slovenských štátnych orgánov s normami európskeho práva pri schvaľovaní novej skládky.
"Je to pre nás skvelá správa. Po doručení rozsudku Najvyššieho súdu SR budeme o ňom Európsky parlament informovať. Napriek tomu, že nám dal Najvyšší súd SR za pravdu, má prešetrovanie petície Európskym parlamentom stále zmysel," konštatovala. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sa podľa nej totiž netýka územného rozhodnutia, ktoré vydal Krajský stavebný úrad pod vedením Jána Mana mladšieho a zároveň integrované povoľovanie sa začína rozhodnutím súdu vlastne odznova. "Stanovisko Európskeho parlamentu k porušovaniu európskych noriem môže byť významným argumentom práve v tomto novom konaní," dodala.
Petíciou aktivisti vyjadrili svoj nesúhlas s výstavbou skládky odpadov v Pezinku. Namietali v nej postup a územné rozhodnutie Krajského stavebného úradu Bratislava a tiež následné konanie a rozhodnutie o integrovanom povolení skládky. Namietali porušenie práva efektívne uplatniť námietky a pripomienky proti výstavbe a umiestneniu novej skládky, porušenie práva na informácie, porušenie práva na ochranu súkromia ako aj porušenie práva na priaznivé životné prostredie. "V petícii boli konkretizované ustanovenia noriem komunitárneho environmentálneho práva, s ktorými bol postup slovenských štátnych orgánov v rozpore, a to s Aarhuským dohovorom a štyrmi smernicami Európskeho parlamentu," doplnila Čaputová.
Skládku, ktorá sa nachádza asi 400 metrov od centra Pezinka, povolil bratislavský inšpektorát životného prostredia v januári 2008. Urobil tak na základe územného rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave. Pezinčania tvrdia, že ho vydal v rozpore s územným plánom mesta Pezinok. Na čele úradu bol v tom čase Ján Man mladší, vlastník pozemku pod navrhovanou skládkou, syn Jána Mana staršieho, ktorý o jej výstavbu žiadal. Tento úrad vylúčil z konania všetkých účastníkov a v konaní tak ostal iba jediný účastník, akciová spoločnosť Ekologická skládka. Bratislavský krajský stavebný úrad niekoľko mesiacov odmietal sprístupniť rozhodnutie verejnosti pre obchodné tajomstvo, ktoré v ňom malo byť obsiahnuté. Napokon bolo odtajnené, pretože žiadne obchodné tajomstvo neobsahovalo.
Vlani v decembri riešil kauzu skládky Krajský súd v Bratislave, kde občianski aktivisti a mesto Pezinok podali žalobu voči rozhodnutiu Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP), ktorá povolila budovanie kontroverznej skládky v meste. Súd žalobu zamietol s odôvodnením, že integrovanému povoleniu predchádzalo územné konanie, ktoré právoplatným rozhodnutím umiestnilo skládku v novej jame v Pezinku. Aktivisti aj mesto Pezinok sa preto obrátili na Najvyšší súd SR, ktorý v máji tohto roku zrušil povolenie pezinskej skládky a vrátil prípad na konanie Slovenskej inšpekcii životného prostredia.
"Je to pre nás skvelá správa. Po doručení rozsudku Najvyššieho súdu SR budeme o ňom Európsky parlament informovať. Napriek tomu, že nám dal Najvyšší súd SR za pravdu, má prešetrovanie petície Európskym parlamentom stále zmysel," konštatovala. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sa podľa nej totiž netýka územného rozhodnutia, ktoré vydal Krajský stavebný úrad pod vedením Jána Mana mladšieho a zároveň integrované povoľovanie sa začína rozhodnutím súdu vlastne odznova. "Stanovisko Európskeho parlamentu k porušovaniu európskych noriem môže byť významným argumentom práve v tomto novom konaní," dodala.
Petíciou aktivisti vyjadrili svoj nesúhlas s výstavbou skládky odpadov v Pezinku. Namietali v nej postup a územné rozhodnutie Krajského stavebného úradu Bratislava a tiež následné konanie a rozhodnutie o integrovanom povolení skládky. Namietali porušenie práva efektívne uplatniť námietky a pripomienky proti výstavbe a umiestneniu novej skládky, porušenie práva na informácie, porušenie práva na ochranu súkromia ako aj porušenie práva na priaznivé životné prostredie. "V petícii boli konkretizované ustanovenia noriem komunitárneho environmentálneho práva, s ktorými bol postup slovenských štátnych orgánov v rozpore, a to s Aarhuským dohovorom a štyrmi smernicami Európskeho parlamentu," doplnila Čaputová.
Skládku, ktorá sa nachádza asi 400 metrov od centra Pezinka, povolil bratislavský inšpektorát životného prostredia v januári 2008. Urobil tak na základe územného rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave. Pezinčania tvrdia, že ho vydal v rozpore s územným plánom mesta Pezinok. Na čele úradu bol v tom čase Ján Man mladší, vlastník pozemku pod navrhovanou skládkou, syn Jána Mana staršieho, ktorý o jej výstavbu žiadal. Tento úrad vylúčil z konania všetkých účastníkov a v konaní tak ostal iba jediný účastník, akciová spoločnosť Ekologická skládka. Bratislavský krajský stavebný úrad niekoľko mesiacov odmietal sprístupniť rozhodnutie verejnosti pre obchodné tajomstvo, ktoré v ňom malo byť obsiahnuté. Napokon bolo odtajnené, pretože žiadne obchodné tajomstvo neobsahovalo.
Vlani v decembri riešil kauzu skládky Krajský súd v Bratislave, kde občianski aktivisti a mesto Pezinok podali žalobu voči rozhodnutiu Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP), ktorá povolila budovanie kontroverznej skládky v meste. Súd žalobu zamietol s odôvodnením, že integrovanému povoleniu predchádzalo územné konanie, ktoré právoplatným rozhodnutím umiestnilo skládku v novej jame v Pezinku. Aktivisti aj mesto Pezinok sa preto obrátili na Najvyšší súd SR, ktorý v máji tohto roku zrušil povolenie pezinskej skládky a vrátil prípad na konanie Slovenskej inšpekcii životného prostredia.
