Lídri koaličných strán
BRATISLAVA - Koalícia zložená zo Smeru-SD, ĽS-HZDS a SNS počas troch rokov vládnutia nesplnila 120 zo 147 najdôležitejších predvolebných sľubov - upozorňuje na to INEKO.
Trojica strán ani len nezačala plniť 44 sľubov a ďalších 56 plní na menej ako polovicu. Ďalej ako na polceste je koalícia pri plnení dvadsiatky sľubov. Úplne splnených je len 27 zo 147 verejných sľubov, uvádza v tlačovej správe INEKO.
Mimovládna nezisková organizácia, ktorá podporuje ekonomické a sociálne reformy s cieľom odstraňovať prekážky dlhodobého pozitívneho vývoja, vychádzala z analýz sľubov, ktoré koalícia dala svojim priaznivcom v predvolebných programoch a v mediálnych vystúpeniach ako aj tesne po voľbách v médiách a v programovom vyhlásení vlády. Analyzovala sektory Sociálny štát, Právny štát, Doprava, Školstvo a kultúra, Zdravotníctvo a Hospodárska politika.
Podľa výsledkov Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS vo väčšej miere neplnia sľuby, ktoré sú náročné na realizáciu i vysvetľovanie verejnosti. Vláda neplní záväzky ako znižovanie korupcie vyššou transparentnosťou vo verejných zákazkách, budovanie právneho štátu, vyššia podpora vzdelávania, vedy a výskumu, zefektívnenie štátnych podnikov, zlepšenie podnikateľského prostredia či zníženie štátnej byrokracie. Naopak koaličnému trojlístku sa podľa INEKO darí plniť populárne sľuby, no pre krajinu neužitočné a dlhodobo neudržateľné. Príkladom je rušenie poplatkov v zdravotníctve, umelý tlak na ceny v energetike či nezvyšovanie veku odchodu do dôchodku.
Relatívne najmenej splnených záväzkov dosiahla vláda v oblasti dopravy, štruktúry štátneho rozpočtu a v budovaní právneho štátu. Relatívne najviac sľubov splnila v sektore hospodárskej politiky a zdravotníctva. INEKO upozorňuje, že aj v úspešnejších odvetviach ide len o splnenie maximálne troch z desiatich daných sľubov, a to má za sebou koalícia tri zo štyroch rokov vládnutia. V rokoch 2006 až 2008 bolo Slovensko v priemere najrýchlejšie rastúcou ekonomikou celej Európskej únie.
Tak ako koalícia avizovala pred voľbami, zrušila poplatky v zdravotníctve, stabilizovala ceny energií, sprísnila reguláciu dominantných sieťových firiem, neprivatizovala "strategické" podniky a poskytla dôchodcom vianočný príspevok. Naopak, len minimálne alebo vôbec nedodržala sľuby o znížení DPH na potraviny, na tovary vzdelávania a na internet či o znížení spotrebnej dane na benzín a naftu. Medzi sľuby bez výrazných výsledkov patria aj extra zdanenie bánk a dominantných firiem s miliardovými ziskami, postihovanie bohatých ľudí neschopných preukázať pôvod svojho majetku, zrušenie rovnej dane a zníženie chudoby a sociálnych rozdielov.
Ako informovali Gabriel Šípoš, Peter Goliaš a Eugen Jurzyca z INEKO, výsledky vyplývajú z trojročného projektu organizácie s názvom Sľuby a lamentácie - čo politici sľúbili a čo z toho plnia, ktorým v rokoch 2007 až 2009 monitoruje plnenie predvolebných a povolebných sľubov a výrokov predstaviteľov vládnych strán, ktoré si občania zvolili v parlamentných voľbách v roku 2006. Cieľom projektu je zorientovať verejnosť v kvalite a napĺňaní sľubov. Sponzorom projektu je Open Society Institute (OSI).
Mimovládna nezisková organizácia, ktorá podporuje ekonomické a sociálne reformy s cieľom odstraňovať prekážky dlhodobého pozitívneho vývoja, vychádzala z analýz sľubov, ktoré koalícia dala svojim priaznivcom v predvolebných programoch a v mediálnych vystúpeniach ako aj tesne po voľbách v médiách a v programovom vyhlásení vlády. Analyzovala sektory Sociálny štát, Právny štát, Doprava, Školstvo a kultúra, Zdravotníctvo a Hospodárska politika.
Podľa výsledkov Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS vo väčšej miere neplnia sľuby, ktoré sú náročné na realizáciu i vysvetľovanie verejnosti. Vláda neplní záväzky ako znižovanie korupcie vyššou transparentnosťou vo verejných zákazkách, budovanie právneho štátu, vyššia podpora vzdelávania, vedy a výskumu, zefektívnenie štátnych podnikov, zlepšenie podnikateľského prostredia či zníženie štátnej byrokracie. Naopak koaličnému trojlístku sa podľa INEKO darí plniť populárne sľuby, no pre krajinu neužitočné a dlhodobo neudržateľné. Príkladom je rušenie poplatkov v zdravotníctve, umelý tlak na ceny v energetike či nezvyšovanie veku odchodu do dôchodku.
Relatívne najmenej splnených záväzkov dosiahla vláda v oblasti dopravy, štruktúry štátneho rozpočtu a v budovaní právneho štátu. Relatívne najviac sľubov splnila v sektore hospodárskej politiky a zdravotníctva. INEKO upozorňuje, že aj v úspešnejších odvetviach ide len o splnenie maximálne troch z desiatich daných sľubov, a to má za sebou koalícia tri zo štyroch rokov vládnutia. V rokoch 2006 až 2008 bolo Slovensko v priemere najrýchlejšie rastúcou ekonomikou celej Európskej únie.
Tak ako koalícia avizovala pred voľbami, zrušila poplatky v zdravotníctve, stabilizovala ceny energií, sprísnila reguláciu dominantných sieťových firiem, neprivatizovala "strategické" podniky a poskytla dôchodcom vianočný príspevok. Naopak, len minimálne alebo vôbec nedodržala sľuby o znížení DPH na potraviny, na tovary vzdelávania a na internet či o znížení spotrebnej dane na benzín a naftu. Medzi sľuby bez výrazných výsledkov patria aj extra zdanenie bánk a dominantných firiem s miliardovými ziskami, postihovanie bohatých ľudí neschopných preukázať pôvod svojho majetku, zrušenie rovnej dane a zníženie chudoby a sociálnych rozdielov.
Ako informovali Gabriel Šípoš, Peter Goliaš a Eugen Jurzyca z INEKO, výsledky vyplývajú z trojročného projektu organizácie s názvom Sľuby a lamentácie - čo politici sľúbili a čo z toho plnia, ktorým v rokoch 2007 až 2009 monitoruje plnenie predvolebných a povolebných sľubov a výrokov predstaviteľov vládnych strán, ktoré si občania zvolili v parlamentných voľbách v roku 2006. Cieľom projektu je zorientovať verejnosť v kvalite a napĺňaní sľubov. Sponzorom projektu je Open Society Institute (OSI).
