Štefan Harabin
BRATISLAVA - Súdna rada v pondelok rozhodne, či sa minister spravodlivosti Štefan Harabin stane novým predsedom Najvyššieho súdu (NS). Jeho protikandidátkou je sudkyňa tohto súdu Eva Babiaková.
Ak by 52-ročný Harabin, ktorý už v minulosti Najvyšší súd viedol, vo voľbách uspel, vládu premiéra Roberta Fica by čakala v poradí deviata personálna výmena. Proti zvoleniu Harabina protestovali niektoré mimovládne organizácie.
Ministra spravodlivosti, ktorý je vo vláde nominantom najmenšej koaličnej strany ĽS-HZDS, navrhlo za šéfa NS viacero sudcovských rád pri krajských a okresných súdoch. Proti jeho kandidatúre vystúpili mimovládne organizácie. Kritizovali ho za pôsobenie na ministerstve či údajné kontakty na muža podozrivého z drogovej trestnej činnosti. Na internete spustili protest proti jeho zvoleniu. Konalo sa aj verejné zhromaždenie proti Harabinovi. Po piatkovom proteste by sa ďalší mal konať aj v pondelok.
Organizácie z tretieho sektora ako napríklad Aliancia Fair-play a Transparency International a viacerí sudcovia tento týždeň tiež poukázali na to, že časť členov Súdnej rady, ktorí budú rozhodovať o novom predsedovi NS, môže byť v konflikte záujmov. Niektorých členov rady totiž na ich posty šéfov krajských či okresných súdov vymenoval práve Harabin.
Post predsedu NS, ktorý je spravidla posledným orgánom v rozhodovaní o trestných veciach či civilných sporoch, je voľný od začiatku októbra minulého roku, keď sa skončilo päťročné funkčné obdobie Milanovi Karabínovi. Ten sa začiatkom mája neúspešne pokúšal o znovuzvolenie, od Súdnej rady však nedostal ani jeden hlas, hoci bol jediným uchádzačom.
V prípade, že by Súdna rada ani tentokrát nevybrala predsedu NS, bude sa konať ďalšia voľba. Na nej by sa už Harabin ani Babiaková nemohli zúčastniť, naopak, Karabín by mohol znovu kandidovať.
Nový predseda Najvyššieho súdu, ktorý zároveň stojí na čele Súdnej rady, bude mať pritom možno silnejšie postavenie ako doteraz. Harabin totiž pred ohlásením svojej kandidatúry navrhol zvýšenie právomocí rady i Najvyššieho súdu, jeho zámer podporila i vláda. Koaličné strany sa však tento týždeň dohodli, že parlament návrh posúdi až na jeseň.
V súčasnosti súd prechodne riadi jeho podpredsedníčka Daniela Švecová. Harabin bol predsedom Najvyššieho súdu od roku 1998 do roku 2003.
Ministra spravodlivosti, ktorý je vo vláde nominantom najmenšej koaličnej strany ĽS-HZDS, navrhlo za šéfa NS viacero sudcovských rád pri krajských a okresných súdoch. Proti jeho kandidatúre vystúpili mimovládne organizácie. Kritizovali ho za pôsobenie na ministerstve či údajné kontakty na muža podozrivého z drogovej trestnej činnosti. Na internete spustili protest proti jeho zvoleniu. Konalo sa aj verejné zhromaždenie proti Harabinovi. Po piatkovom proteste by sa ďalší mal konať aj v pondelok.
Organizácie z tretieho sektora ako napríklad Aliancia Fair-play a Transparency International a viacerí sudcovia tento týždeň tiež poukázali na to, že časť členov Súdnej rady, ktorí budú rozhodovať o novom predsedovi NS, môže byť v konflikte záujmov. Niektorých členov rady totiž na ich posty šéfov krajských či okresných súdov vymenoval práve Harabin.
Post predsedu NS, ktorý je spravidla posledným orgánom v rozhodovaní o trestných veciach či civilných sporoch, je voľný od začiatku októbra minulého roku, keď sa skončilo päťročné funkčné obdobie Milanovi Karabínovi. Ten sa začiatkom mája neúspešne pokúšal o znovuzvolenie, od Súdnej rady však nedostal ani jeden hlas, hoci bol jediným uchádzačom.
V prípade, že by Súdna rada ani tentokrát nevybrala predsedu NS, bude sa konať ďalšia voľba. Na nej by sa už Harabin ani Babiaková nemohli zúčastniť, naopak, Karabín by mohol znovu kandidovať.
Nový predseda Najvyššieho súdu, ktorý zároveň stojí na čele Súdnej rady, bude mať pritom možno silnejšie postavenie ako doteraz. Harabin totiž pred ohlásením svojej kandidatúry navrhol zvýšenie právomocí rady i Najvyššieho súdu, jeho zámer podporila i vláda. Koaličné strany sa však tento týždeň dohodli, že parlament návrh posúdi až na jeseň.
V súčasnosti súd prechodne riadi jeho podpredsedníčka Daniela Švecová. Harabin bol predsedom Najvyššieho súdu od roku 1998 do roku 2003.
