BRATISLAVA - Obetí sexuálneho obťažovania na pracovisku neubudlo, v dôsledku hospodárskej krízy ale zamestnanci žiadajú o pomoc najmä pri zlom zaobchádzaní zo strany zamestnávateľov zvlášť pri prepúšťaní.
Vyplýva to z informácii Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP). Informovala o tom vedúca odboru právnej pomoci a služieb Daniela Gemerská. Od apríla minulého roka, keď nadobudla účinnosť novela antidiskriminačného zákona, ktorá zadefinovala pojem sexuálne obťažovanie, stredisko vybavovalo 50 podnetov, ktoré sa týkali sexuálneho obťažovania a ponižujúceho správania sexuálnej povahy, a to najmä na pracovisku.
Podľa Gemerskej sa klienti sťažovali najmä na vytváranie nepriateľskej a zastrašujúcej atmosféry na pracovisku, pričom niektoré postupy mali zo začiatku aj sexuálny podtón. Gemerská tvrdí, že hospodárska kríza znížila citlivosť obetí voči sexuálnemu obťažovaniu, prioritou pre dotknuté osoby je získať vhodné zamestnanie, alebo si ho udržať.
"Klienti žiadajú o pomoc, ako zabrániť diskriminácii, nerovnakému zaobchádzaniu pri prepúšťaní zo zamestnania z dôvodu organizačných zmien, alebo namietajú nerovnaké zaobchádzanie pri výberových konaniach, a to najmä preferovaním mužov, prípadne poukazujú na diskriminačné správanie voči uchádzačom a uchádzačkám o zamestnanie nad 45 rokov," dodala Gemerská.
Novela antidiskriminačného zákona, ktorú schválil parlament vlani 14. februára, rozšírila okruh dôvodov, na základe ktorých je diskriminácia zakázaná. Novinkou legislatívy je už vyše roka sexuálne obťažovanie, tzv. harašment. Je možné sa proti nemu brániť mimosúdne (napríklad formou mediácie), ale aj na súde. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva poskytuje obetiam diskriminácie právnu pomoc bezplatne. "Novela bola určite prínosom," tvrdí Gemerská.
"Hoci sexuálne obťažovanie môže výrazne ovplyvniť pracovný výkon, zdravie ale aj celkovú pracovnú atmosféru, vnímavosť spoločnosti k téme sexuálneho obťažovania je nízka," uviedla Gemerská. Vysvetľuje si to najmä ľahostajnosťou okolia. "Takéto správanie je naďalej viac považované za súkromnú záležitosť obete, ktorá ťažko hľadá svedkov, ochotných svedčiť v jej prospech, tento postoj treba zmeniť," dodala.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva je jedinou slovenskou inštitúciou, ktorá sa venuje posudzovaniu dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Zriadili ju zákonom v roku 1994.
Od prijatia antidiskriminačného zákona v roku 2004 do konca roka 2008 zaznamenali vyše 1900 podaní namietajúcich diskrimináciu a ďalších viac ako 2000 podnetov poukazovalo na porušovanie práv a slobôd v rôznych oblastiach. Za prvý polrok 2009 sa na stredisko obrátilo 696 osôb, z toho 407 vyhľadalo pomoc v regiónoch.
Podľa Gemerskej sa klienti sťažovali najmä na vytváranie nepriateľskej a zastrašujúcej atmosféry na pracovisku, pričom niektoré postupy mali zo začiatku aj sexuálny podtón. Gemerská tvrdí, že hospodárska kríza znížila citlivosť obetí voči sexuálnemu obťažovaniu, prioritou pre dotknuté osoby je získať vhodné zamestnanie, alebo si ho udržať.
"Klienti žiadajú o pomoc, ako zabrániť diskriminácii, nerovnakému zaobchádzaniu pri prepúšťaní zo zamestnania z dôvodu organizačných zmien, alebo namietajú nerovnaké zaobchádzanie pri výberových konaniach, a to najmä preferovaním mužov, prípadne poukazujú na diskriminačné správanie voči uchádzačom a uchádzačkám o zamestnanie nad 45 rokov," dodala Gemerská.
Novela antidiskriminačného zákona, ktorú schválil parlament vlani 14. februára, rozšírila okruh dôvodov, na základe ktorých je diskriminácia zakázaná. Novinkou legislatívy je už vyše roka sexuálne obťažovanie, tzv. harašment. Je možné sa proti nemu brániť mimosúdne (napríklad formou mediácie), ale aj na súde. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva poskytuje obetiam diskriminácie právnu pomoc bezplatne. "Novela bola určite prínosom," tvrdí Gemerská.
"Hoci sexuálne obťažovanie môže výrazne ovplyvniť pracovný výkon, zdravie ale aj celkovú pracovnú atmosféru, vnímavosť spoločnosti k téme sexuálneho obťažovania je nízka," uviedla Gemerská. Vysvetľuje si to najmä ľahostajnosťou okolia. "Takéto správanie je naďalej viac považované za súkromnú záležitosť obete, ktorá ťažko hľadá svedkov, ochotných svedčiť v jej prospech, tento postoj treba zmeniť," dodala.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva je jedinou slovenskou inštitúciou, ktorá sa venuje posudzovaniu dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Zriadili ju zákonom v roku 1994.
Od prijatia antidiskriminačného zákona v roku 2004 do konca roka 2008 zaznamenali vyše 1900 podaní namietajúcich diskrimináciu a ďalších viac ako 2000 podnetov poukazovalo na porušovanie práv a slobôd v rôznych oblastiach. Za prvý polrok 2009 sa na stredisko obrátilo 696 osôb, z toho 407 vyhľadalo pomoc v regiónoch.
