Štefan Harabin
BRATISLAVA - Zástupcovia mimovládnych organizácií a viacerí sudcovia vyzvali ôsmich členov Súdnej rady SR, aby sa vyjadrili, či sa cítia byť nezaujatí pri voľbe predsedu Najvyššieho súdu SR, keď jedným z kandidátov je minister spravodlivosti Štefan Harabin. Ide o členov rady, ktorých funkcie sú závislé práve od šéfa rezortu.
"Myslíme si, že takéto rozhodnutie by mali robiť len takí členovia Súdnej rady SR, ktorí sú vo vzťahu k jednotlivým kandidátom nezaujatí a nie sú v konflikte záujmov, pričom kandidáti na túto funkciu musia mať v demokratickej spoločnosti zabezpečenú rovnosť šancí," povedala na tlačovej besede Emília Sičáková-Beblavá z Transparency International Slovensko (TIS).
Medzi oslovenými členmi rady sú štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Daniel Hudák, riaditeľ Justičnej akadémie Peter Hulla, piati predsedovia okresných a krajských súdov Igor Burger, Gabriela Šimonová, Richard Molnár, Viera Petríková a Mária Usačevová ako aj sudca Juraj Sopoliga, ktorý už pred voľbou verejne prezentoval svoju podporu Harabinovi.
"Za dnešnej situácie, za ktorej sa má voliť nový predseda Najvyššieho súdu SR, máme pochybnosti vzhľadom na zloženie Súdnej rady a previazanosť viacerých funkcií zastávaných niektorými členmi rady, či budú schopní skutočne objektívne zhostiť sa úlohy zvoliť nového predsedu NS SR a tým aj Súdnej rady," poznamenal sudca Krajského súdu v Trnave Dušan Čimo.
Sudkyňa Okresného súdu v Banskej Bystrici Jana Dubovcová dodala, že ministrovi spravodlivosti priamo, bez ohľadu kto ním je, zo zákona vyplývajú určité kompetencie. Nepovažuje za šťastné, že na funkciu predsedu NS SR kandiduje človek, ktorý aktívne pôsobí vo funkcii ministra spravodlivosti, a to tesne pred voľbou, v priebehu voľby a aj po voľbe, zdôraznila s tým, že minister môže menovať do funkcie, či z nej odvolať, podobne voči sudcom môže iniciovať disciplinárne konanie, či pozastaviť im výkon funkcie sudcu. Upozornila, že Harabinova protikandidátka, sudkyňa Najvyššieho súdu SR Eva Babiaková takéto oprávnenia nemá.
Podľa Dubovcovej prejavil Harabin veľký nedostatok citu pre právo a právne princípy. "Pokiaľ sa tieto naše iniciatívy považujú za tlak na Súdnu radu SR, je to pre mňa prekvapujúce," dodala. Navrhla, aby spomínaní členovia súdnej rady odstúpili od hlasovania o kandidátovi Štefanovi Harabinovi. "Nie, aby sa zdržali, ale aby odstúpili, nezúčastnili sa na akte voľby," dodala.
Sičáková-Beblavá uviedla, že ak terajší minister spravodlivosti vyhrá voľbu, pri koncentrácii právomocí hrozí, že v súdnictve bude na dlhšie obdobie pretrvávať vízia uzavretého stavu, "ktorý je koncentrovaný skôr na moc a privilégiá ako na službu občanom". Takýto stav nahráva podľa nej korupčnému správaniu.
Sudca NS SR Peter Paluda poznamenal, že Harabin nie je tým človekom, ktorý by mal reprezentovať sudcovský stav. Myslí si, že ak by sudcovia Najvyššieho súdu SR mali možnosť voliť predsedu priamo, súčasný minister spravodlivosti by ním určite nebol. Podľa hovorcu ministerstva spravodlivosti Michala Jurčiho sa mimovládne organizácie boja slobodných demokratických volieb v Súdnej rade SR.
"Nemajú istotu, že vyhrá ich opozičná kandidátka, preto robia politické kampane, kde dochádza k zneužívaniu osobných údajov občanov," dodal Jurči s tým, že Súdna rada je nezávislý orgán, ktorý bol uzákonený počas vládnutia Mikuláša Dzurindu, keď sa určili jej právomoci a pravidlá hry. "Dnes, keď demokracia v súdnictve už opozícii nevyhovuje, používajú totalitné praktiky," myslí si Jurči.
Medzi oslovenými členmi rady sú štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Daniel Hudák, riaditeľ Justičnej akadémie Peter Hulla, piati predsedovia okresných a krajských súdov Igor Burger, Gabriela Šimonová, Richard Molnár, Viera Petríková a Mária Usačevová ako aj sudca Juraj Sopoliga, ktorý už pred voľbou verejne prezentoval svoju podporu Harabinovi.
"Za dnešnej situácie, za ktorej sa má voliť nový predseda Najvyššieho súdu SR, máme pochybnosti vzhľadom na zloženie Súdnej rady a previazanosť viacerých funkcií zastávaných niektorými členmi rady, či budú schopní skutočne objektívne zhostiť sa úlohy zvoliť nového predsedu NS SR a tým aj Súdnej rady," poznamenal sudca Krajského súdu v Trnave Dušan Čimo.
Sudkyňa Okresného súdu v Banskej Bystrici Jana Dubovcová dodala, že ministrovi spravodlivosti priamo, bez ohľadu kto ním je, zo zákona vyplývajú určité kompetencie. Nepovažuje za šťastné, že na funkciu predsedu NS SR kandiduje človek, ktorý aktívne pôsobí vo funkcii ministra spravodlivosti, a to tesne pred voľbou, v priebehu voľby a aj po voľbe, zdôraznila s tým, že minister môže menovať do funkcie, či z nej odvolať, podobne voči sudcom môže iniciovať disciplinárne konanie, či pozastaviť im výkon funkcie sudcu. Upozornila, že Harabinova protikandidátka, sudkyňa Najvyššieho súdu SR Eva Babiaková takéto oprávnenia nemá.
Podľa Dubovcovej prejavil Harabin veľký nedostatok citu pre právo a právne princípy. "Pokiaľ sa tieto naše iniciatívy považujú za tlak na Súdnu radu SR, je to pre mňa prekvapujúce," dodala. Navrhla, aby spomínaní členovia súdnej rady odstúpili od hlasovania o kandidátovi Štefanovi Harabinovi. "Nie, aby sa zdržali, ale aby odstúpili, nezúčastnili sa na akte voľby," dodala.
Sičáková-Beblavá uviedla, že ak terajší minister spravodlivosti vyhrá voľbu, pri koncentrácii právomocí hrozí, že v súdnictve bude na dlhšie obdobie pretrvávať vízia uzavretého stavu, "ktorý je koncentrovaný skôr na moc a privilégiá ako na službu občanom". Takýto stav nahráva podľa nej korupčnému správaniu.
Sudca NS SR Peter Paluda poznamenal, že Harabin nie je tým človekom, ktorý by mal reprezentovať sudcovský stav. Myslí si, že ak by sudcovia Najvyššieho súdu SR mali možnosť voliť predsedu priamo, súčasný minister spravodlivosti by ním určite nebol. Podľa hovorcu ministerstva spravodlivosti Michala Jurčiho sa mimovládne organizácie boja slobodných demokratických volieb v Súdnej rade SR.
"Nemajú istotu, že vyhrá ich opozičná kandidátka, preto robia politické kampane, kde dochádza k zneužívaniu osobných údajov občanov," dodal Jurči s tým, že Súdna rada je nezávislý orgán, ktorý bol uzákonený počas vládnutia Mikuláša Dzurindu, keď sa určili jej právomoci a pravidlá hry. "Dnes, keď demokracia v súdnictve už opozícii nevyhovuje, používajú totalitné praktiky," myslí si Jurči.
