Robert Fico, Štefan Harabin a Robert Kaliňák (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Smeru-SD sa prestáva pozdávať, že parlament má na júnovej schôdzi posilniť právomoci predsedu Najvyššieho súdu, ktorým chce byť terajší minister spravodlivosti Štefan Harabin.
Kým Harabin nepotvrdil svoju kandidatúru vo voľbách na predsedu NS, Smer-SD k novele nemal výhrady. Dnes priznal, že minister prešvihol "mieru" pri presune kompetencií do rúk Súdnej rady a jej predsedu, ktorým je šéf Najvyššieho súdu. "Umenie miery nebolo zohľadnené," povedal na dnešnom rokovaní Ústavnoprávneho výboru NR SR jeho predseda Mojmír Mamojka (Smer-SD). Opozícia tvrdí, že Harabin si novelu zákona o sudcoch a prísediacich ušil na mieru, pretože do talára sa chce vrátiť ako silnejší muž justície.
Harabinova novela v parlamente nemá šancu uspieť bez hlasov Smeru-SD. Ficova strana sa ju nehodlá potopiť. "Tu je princíp aj vyšší, že koalícia chce v rámci možností konsolidovane dovládnuť a možno nejatriť zbytočne koaličné vzťahy," zdôvodnil Mamojka. Rovnaký názor má aj jeho spolustraníčka Jana Laššáková. "V politike mnohé veci nie sú podľa našich predstáv, ale aby sme fungovali a dobre fungovali a klub Smeru je naozaj stabilný, tak niekedy musí ísť nejaká osobná pochybnosť do úzadia... Nestojí nám to za to, aby kvôli tomu nastali nejaké koaličné problémy," vyhlásila Laššáková, ktorej prekáža, že ministerstvo spravodlivosti doteraz posilňovalo svoje kompetencie a teraz si ich chce odobrať. "Nie je to systémové riešenie," uviedla pre novinárov Laššáková.
Smer-SD nie je ochotný ustúpiť koaličnému partnerovi ĽS-HZDS v tom, odkedy bude novela platiť. Smer-SD na dnešnom rokovaní výboru stopol snahu Mečiarovej strany, aby novela nebola účinná až od začiatku roka 2011, čo je vládny návrh. Poslankyňa za ĽS-HZDS Katarína Tóthová predložila pozmeňujúci návrh po dohode s rezortom, aby sa účinnosť posunula na september tohto roka. Poslanec za KDH Daniel Lipšic návrh označil za "prejav drzosti", keďže Harabin má šancu uspieť vo voľbách na predsedu Najvyššieho súdu, ktoré budú 22. júna. Keď poslanci zo Smeru-SD Tóthovej návrh skritizovali, zmenu účinnosti z rokovania stiahla. Tóthová pred novinármi obhajovala september slovami, že "nie je dobré, aby justícia, keď prejde legislatívny návrh, fungovala ešte 1,5 rok v inom proste právnom režime, ako je pripravený". Odmietla, že Harabinovi by po vyhratých voľbách skoršia účinnosť vyhovovala.
Štátny tajomník rezortu spravodlivosti Daniel Hudák tvrdí, že ministerstvo by zvládlo prechod kompetencií do septembra, hoci vo vláde súhlasilo s účinnosťou od začiatku roka 2011. "Robilo by sa to za pochodu," poznamenal Hudák s tým, že sa nebudú snažiť presvedčiť niektorého z poslancov, aby v pléne navrhol september. "Myslím si, že to nie je zapotreby," dodal Hudák, ktorý na dnešnom výbore zastupoval Harabina. Podľa neho novelu minister neprišiel obhajovať, pretože je na služobnej ceste v Rumunsku.
Poslankyňa za SDKÚ-DS Lucia Žitňanská si myslí, že novela vytvorí z justície uzavretý systém a predseda Najvyššieho súdu bude mať totálnu moc, ktorú nebude možné kontrolovať zvonku. Lipšic upozornil, že žiadna krajina Európskej únie nemá tak koncentrovanú moc v rukách predsedu Najvyššieho súdu, ako navrhuje Harabin. Ministrovi vyčíta, že ako minister si posilňoval právomoci a teraz, keď má ambíciu prejsť na Najvyšší súd, tak ich presúva. "Myslíte si, že ľudia sú naozaj hlúpi, že si myslia, že ide o systémové riešenie?" pýtal sa Lipšic. Podľa neho Harabin sa snaží o zavedenie "inkvizičných súdov", pretože disciplinárne konanie bude iba v rukách Súdnej rady. "To je úplne absurdné," dodal Lipšic s tým, že je nemožné, aby Súdna rada vymenovávala predsedov súdov, ktorí majú vytvárať disciplinárne senáty. Podľa Petra Miššíka z SDKÚ-DS posilnením súdnej moci akoby išlo o vytvorenie konštitučnej monarchie z demokratickej krajiny. "Kde jediný človek bude rozhodovať o všetkom," vyhlásil na rokovaní výboru Miššík. Opozícia ostro vystupuje aj voči tomu, aby sa zrušilo výberové konanie na sudcov a sudcami sa mohli stávať len justiční čakatelia.
Koaliční poslanci napokon schválili uznesenie k novele, v ktorom odporúčajú plénu, aby ju schválili. Proti boli štyria opoziční poslanci. Parlament by mal hlasovať o definitívnej podobe novely až po voľbách na predsedu Najvyššieho súdu SR.
Harabinova novela v parlamente nemá šancu uspieť bez hlasov Smeru-SD. Ficova strana sa ju nehodlá potopiť. "Tu je princíp aj vyšší, že koalícia chce v rámci možností konsolidovane dovládnuť a možno nejatriť zbytočne koaličné vzťahy," zdôvodnil Mamojka. Rovnaký názor má aj jeho spolustraníčka Jana Laššáková. "V politike mnohé veci nie sú podľa našich predstáv, ale aby sme fungovali a dobre fungovali a klub Smeru je naozaj stabilný, tak niekedy musí ísť nejaká osobná pochybnosť do úzadia... Nestojí nám to za to, aby kvôli tomu nastali nejaké koaličné problémy," vyhlásila Laššáková, ktorej prekáža, že ministerstvo spravodlivosti doteraz posilňovalo svoje kompetencie a teraz si ich chce odobrať. "Nie je to systémové riešenie," uviedla pre novinárov Laššáková.
Smer-SD nie je ochotný ustúpiť koaličnému partnerovi ĽS-HZDS v tom, odkedy bude novela platiť. Smer-SD na dnešnom rokovaní výboru stopol snahu Mečiarovej strany, aby novela nebola účinná až od začiatku roka 2011, čo je vládny návrh. Poslankyňa za ĽS-HZDS Katarína Tóthová predložila pozmeňujúci návrh po dohode s rezortom, aby sa účinnosť posunula na september tohto roka. Poslanec za KDH Daniel Lipšic návrh označil za "prejav drzosti", keďže Harabin má šancu uspieť vo voľbách na predsedu Najvyššieho súdu, ktoré budú 22. júna. Keď poslanci zo Smeru-SD Tóthovej návrh skritizovali, zmenu účinnosti z rokovania stiahla. Tóthová pred novinármi obhajovala september slovami, že "nie je dobré, aby justícia, keď prejde legislatívny návrh, fungovala ešte 1,5 rok v inom proste právnom režime, ako je pripravený". Odmietla, že Harabinovi by po vyhratých voľbách skoršia účinnosť vyhovovala.
Štátny tajomník rezortu spravodlivosti Daniel Hudák tvrdí, že ministerstvo by zvládlo prechod kompetencií do septembra, hoci vo vláde súhlasilo s účinnosťou od začiatku roka 2011. "Robilo by sa to za pochodu," poznamenal Hudák s tým, že sa nebudú snažiť presvedčiť niektorého z poslancov, aby v pléne navrhol september. "Myslím si, že to nie je zapotreby," dodal Hudák, ktorý na dnešnom výbore zastupoval Harabina. Podľa neho novelu minister neprišiel obhajovať, pretože je na služobnej ceste v Rumunsku.
Poslankyňa za SDKÚ-DS Lucia Žitňanská si myslí, že novela vytvorí z justície uzavretý systém a predseda Najvyššieho súdu bude mať totálnu moc, ktorú nebude možné kontrolovať zvonku. Lipšic upozornil, že žiadna krajina Európskej únie nemá tak koncentrovanú moc v rukách predsedu Najvyššieho súdu, ako navrhuje Harabin. Ministrovi vyčíta, že ako minister si posilňoval právomoci a teraz, keď má ambíciu prejsť na Najvyšší súd, tak ich presúva. "Myslíte si, že ľudia sú naozaj hlúpi, že si myslia, že ide o systémové riešenie?" pýtal sa Lipšic. Podľa neho Harabin sa snaží o zavedenie "inkvizičných súdov", pretože disciplinárne konanie bude iba v rukách Súdnej rady. "To je úplne absurdné," dodal Lipšic s tým, že je nemožné, aby Súdna rada vymenovávala predsedov súdov, ktorí majú vytvárať disciplinárne senáty. Podľa Petra Miššíka z SDKÚ-DS posilnením súdnej moci akoby išlo o vytvorenie konštitučnej monarchie z demokratickej krajiny. "Kde jediný človek bude rozhodovať o všetkom," vyhlásil na rokovaní výboru Miššík. Opozícia ostro vystupuje aj voči tomu, aby sa zrušilo výberové konanie na sudcov a sudcami sa mohli stávať len justiční čakatelia.
Koaliční poslanci napokon schválili uznesenie k novele, v ktorom odporúčajú plénu, aby ju schválili. Proti boli štyria opoziční poslanci. Parlament by mal hlasovať o definitívnej podobe novely až po voľbách na predsedu Najvyššieho súdu SR.
