BRATISLAVA - Parlament dnes prelomil veto prezidenta a opätovne schválil novelu Trestného zákona, ktorá sprísňuje tresty za prejavy extrémizmu. Prezident Ivan Gašparovič vyčítal predlohe, že je v niektorých častiach málo zrozumiteľná a nejednoznačná. Novelu kritizovali i mimovládne organizácie.
Vyššie sankcie budú môcť súdy po novom udeliť od septembra napríklad za verejné podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Priťažujúcou okolnosťou pre udelenie prísnejšieho postihu bude pre viaceré trestné činy aj to, ak sa takého skutku dopustí páchateľ ako člen extrémistickej skupiny.
Prísnejšie tresty budú hroziť i za výtržníctvo, čím ministerstvo spravodlivosti reagovalo najmä na násilie pri športových podujatiach. Trestný čin výtržníctva sa rozšíri aj o hanobenie štátnych symbolov Slovenska alebo iného štátu, ako je napríklad pálenie štátnej vlajky.
Trestné bude tiež verejné ospravedlňovanie, popieranie alebo zľahčovanie genocídy, zločinov proti ľudskosti alebo vojnových zločinov, za čo bude hroziť väzenie najmenej jeden rok. Podľa súčasnej úpravy za popieranie holokaustu možno uložiť trest od šiestich mesiacov.
Novela Trestného zákona určuje, ktoré trestné činy patria pod extrémizmus. Definuje aj nový pojem extrémistický materiál, za výrobu, rozširovanie a prechovávanie ktorého bude hroziť väzenie.
Podľa prezidenta však zákon upravuje problematiku trestnoprávneho vnímania extrémizmu bez toho, aby pojem extrémizmus priamo definoval. Aj podľa mimovládnych organizácií predloha nejasne vymedzila extrémizmus.
Riaditeľka združenia Občan a demokracia Šarlota Pufflerová nedávno upozornila, že podľa novely by bol extrémista každý, aj rasista, ktorý nie je príslušníkom alebo podporovateľom neonacistickej skupiny, ale napríklad verbálne zaútočí na Róma. Novelu kritizovala aj opozícia, ktorá nepodporila jej opätovné schválenie.
Prísnejšie tresty budú hroziť i za výtržníctvo, čím ministerstvo spravodlivosti reagovalo najmä na násilie pri športových podujatiach. Trestný čin výtržníctva sa rozšíri aj o hanobenie štátnych symbolov Slovenska alebo iného štátu, ako je napríklad pálenie štátnej vlajky.
Trestné bude tiež verejné ospravedlňovanie, popieranie alebo zľahčovanie genocídy, zločinov proti ľudskosti alebo vojnových zločinov, za čo bude hroziť väzenie najmenej jeden rok. Podľa súčasnej úpravy za popieranie holokaustu možno uložiť trest od šiestich mesiacov.
Novela Trestného zákona určuje, ktoré trestné činy patria pod extrémizmus. Definuje aj nový pojem extrémistický materiál, za výrobu, rozširovanie a prechovávanie ktorého bude hroziť väzenie.
Podľa prezidenta však zákon upravuje problematiku trestnoprávneho vnímania extrémizmu bez toho, aby pojem extrémizmus priamo definoval. Aj podľa mimovládnych organizácií predloha nejasne vymedzila extrémizmus.
Riaditeľka združenia Občan a demokracia Šarlota Pufflerová nedávno upozornila, že podľa novely by bol extrémista každý, aj rasista, ktorý nie je príslušníkom alebo podporovateľom neonacistickej skupiny, ale napríklad verbálne zaútočí na Róma. Novelu kritizovala aj opozícia, ktorá nepodporila jej opätovné schválenie.
