BRATISLAVA - Parlament budúci týždeň rozhodne, či zachráni Špeciálny súd alebo ho nechá definitívne zaniknúť po tom, ako ústavný súd v máji rozhodol, že vznikol v rozpore s ústavou. Vláda a opozícia prišli s vlastnými záchrannými plánmi.
Kabinet Roberta Fica chce cez skrátené legislatívne konanie presadiť návrh zákona o Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, ktorý by sa stal pokračovateľom ŠS, avšak v súlade s ústavou.
Opozícia žiada zachrániť Špeciálny súd formou ústavného zákona. Opozičné strany už avizovali, že ak vládny návrh prejde vo vyhovujúcej podobe, ten svoj stiahnu z rokovania. Poslanci by sa mali začať zaoberať vládnym návrhom v utorok, kedy sa začne 39. schôdza.
Proti pokračovaniu Špeciálneho súdu vystupuje koaličné ĽS-HZDS, ktoré sa chce obrátiť na ústavný súd, ak v parlamente uspeje zákon na jeho záchranu. Otázny je postoj SNS. Podpredsedníčka SNS Anna Belousovová koncom mája uviedla, že vládny návrh podporia, ak budú akceptované ich pripomienky. Ak Ficov Smer-SD nezíska podporu SNS, v parlamente bude odkázaný na hlasy opozície.
Vládny návrh počíta s tým, že sudcovia na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku budú mať príplatky vo výške 1,3-násobku nominálnej priemernej mzdy v hospodárstve za predchádzajúci rok. Bezpečnostné previerky špeciálnych sudcov úplne ruší. Nový súd má mať aj širšiu pôsobnosť ako Špeciálny súd. Na starosti má mať aj prípady úkladnej vraždy, machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov, zneužívania právomoci verejného činiteľa. Nový zákon má byť účinný dňom zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR o Špeciálnom súde.
Podľa opozičného návrhu bezpečnostné previerky by sa vyžadovali len od kandidátov na sudcov. Ústavný súd SR, ktorý 20. mája rozhodol, že Špeciálny súd vznikol v rozpore s ústavou, kritizoval vyžadovanie pravidelných previerok od sudcov Špeciálneho súdu. Podľa ústavných sudcov ide o zasahovanie do nezávislosti Špeciálneho súdu. Opozícia chce ústavnému súdu vyhovieť a navrhuje zrušiť previerky, na ktoré musia špeciálni sudcovia chodiť každých päť rokov. Mesačné príplatky, ktoré špeciálni sudcovia dostávajú vo výške šesťnásobku nominálnej priemernej mzdy v hospodárstve, žiada znížiť na dvojnásobok. Špeciálni sudcovia dostávajú príplatky k platu, ktorý predstavuje 1,3-násobok mzdy poslanca Národnej rady SR.
Poslancov čaká definitívne hlasovanie o novele zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá posilňuje právomoci Súdnej rady a jej predsedu, ktorým je šéf Najvyššieho súdu (NS) SR. Novela sa stala koaličným problémom po tom, ako minister spravodlivosti Štefan Harabin potvrdil svoju kandidatúru vo voľbách na predsedu NS, ktoré budú 22. júna. Smer-SD tento týždeň vyhlásil, že Harabin "prešvihol" mieru pri presune kompetencií z rezortu na Súdnu radu. Strana premiéra Roberta Fica však nehodlá zastaviť schvaľovanie novely. Poslankyňa za Smer-SD Jana Laššáková uviedla, že novelu podporia. "Nestojí nám to za to, aby kvôli tomu nastali nejaké koaličné problémy," vyhlásila v stredu Laššáková. Parlament by mal hlasovať o podobe novely až po voľbách na predsedu Najvyššieho súdu SR. Opozícia tvrdí, že Harabin si novelu ušil na mieru, pretože chce získať absolútnu moc nad justíciou.
Parlament bude posudzovať aj tri novely, ktoré prezident Ivan Gašparovič vetoval. Hlava štátu poslancom vrátila na opätovné prerokovanie novelu Trestného zákona, ktorá definuje extrémizmus, extrémistickú skupinu a extrémistický materiál ako aj osobitný motív trestného činu, mení skutkovú podstatu trestných činov násilia proti skupine obyvateľstva a výtržníctva. Mimovládne organizácie Občan a demokracia a Ľudia proti rasizmu považujú novelu za zlú, definície sú neodborné, môžu zasiahnuť do základných práv a posilniť políciu na úkor občana. Podľa novely extrémistický motív sa mal od júna skúmať tak ako napríklad motív vraždy, výtržníctva či podvodu.
Minister spravodlivosti Štefan Harabin po schválení novely vo vláde odmietol argumenty mimovládnych organizácií, že na základe tejto právnej úpravy bude stíhateľný aj ten, kto je napríklad zberateľom predmetov s nacistickou symbolikou. Prezident novele vyčíta, že definícia extrémistického materiálu, ktorého výrobu, rozširovanie a prechovávanie nový zákon trestne postihuje, nie je jednoznačná a zrozumiteľná. Obáva sa, že by umožňovalo vyvodzovať trestnú zodpovednosť za prechovávanie materiálov, ktoré sú extrémistickým materiálom, ale ich držiteľovi slúžia napríklad na dokumentačné, historické, vedecké alebo študijné účely. Ak by poslanci novelu Trestného zákona opäť schválili, účinná bude od 1. septembra.
Prezident stopol aj novelu zákona o poľovníctve, cez ktorú Smer-SD v parlamente presadil aj rušenie poplatkov pre traktory a poľnohospodárske stroje. Gašparovič od poslancov žiada, aby ju nanovo schválili bez niektorých ustanovení týkajúcich sa samotnej novely o poľovníctve. Nechce, aby pri opätovnom schvaľovaní zákona vypustili nepriamu novelu cestného zákona, podľa ktorej vlastníci traktorov a poľnohospodárskych pracovných strojov by nemali platiť poplatky za udelenie výnimiek, aby mohli jazdiť po cestách I. triedy.
Prezident okrem iného kritizuje, že podľa novely sa možno odvolať voči rozhodnutiu obvodného alebo krajského lesného úradu o zakázaní alebo obmedzení určitej činnosti v poľovnom revíri. Prezident tvrdí, že Správny poriadok sa na rozhodovanie lesných úradov nevzťahuje. "Teda nepôjde o rozhodnutie podľa správneho poriadku, a preto sa nebude proti čomu odvolať," uviedol v zdôvodnení prezident.
Vo vetovanej novele zákona o majetku obcí a vyšších územných celkov (VÚC) sa prezidentovi nepozdáva ustanovenie, s ktorým v parlamente uspela opozičná SDKÚ-DS. Podľa neho obecný majetok by smeli predávať alebo prevádzať len cez verejné súťaže alebo dražby. Gašparovič od poslancov chce, aby zákon prijali bez tohto ustanovenia, účinnosť novely žiada posunúť na 1. júla tohto roka. Na prelomenie prezidentovho veta treba minimálne 76 hlasov.
Opozícia žiada zachrániť Špeciálny súd formou ústavného zákona. Opozičné strany už avizovali, že ak vládny návrh prejde vo vyhovujúcej podobe, ten svoj stiahnu z rokovania. Poslanci by sa mali začať zaoberať vládnym návrhom v utorok, kedy sa začne 39. schôdza.
Proti pokračovaniu Špeciálneho súdu vystupuje koaličné ĽS-HZDS, ktoré sa chce obrátiť na ústavný súd, ak v parlamente uspeje zákon na jeho záchranu. Otázny je postoj SNS. Podpredsedníčka SNS Anna Belousovová koncom mája uviedla, že vládny návrh podporia, ak budú akceptované ich pripomienky. Ak Ficov Smer-SD nezíska podporu SNS, v parlamente bude odkázaný na hlasy opozície.
Vládny návrh počíta s tým, že sudcovia na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku budú mať príplatky vo výške 1,3-násobku nominálnej priemernej mzdy v hospodárstve za predchádzajúci rok. Bezpečnostné previerky špeciálnych sudcov úplne ruší. Nový súd má mať aj širšiu pôsobnosť ako Špeciálny súd. Na starosti má mať aj prípady úkladnej vraždy, machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov, zneužívania právomoci verejného činiteľa. Nový zákon má byť účinný dňom zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR o Špeciálnom súde.
Podľa opozičného návrhu bezpečnostné previerky by sa vyžadovali len od kandidátov na sudcov. Ústavný súd SR, ktorý 20. mája rozhodol, že Špeciálny súd vznikol v rozpore s ústavou, kritizoval vyžadovanie pravidelných previerok od sudcov Špeciálneho súdu. Podľa ústavných sudcov ide o zasahovanie do nezávislosti Špeciálneho súdu. Opozícia chce ústavnému súdu vyhovieť a navrhuje zrušiť previerky, na ktoré musia špeciálni sudcovia chodiť každých päť rokov. Mesačné príplatky, ktoré špeciálni sudcovia dostávajú vo výške šesťnásobku nominálnej priemernej mzdy v hospodárstve, žiada znížiť na dvojnásobok. Špeciálni sudcovia dostávajú príplatky k platu, ktorý predstavuje 1,3-násobok mzdy poslanca Národnej rady SR.
Poslancov čaká definitívne hlasovanie o novele zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá posilňuje právomoci Súdnej rady a jej predsedu, ktorým je šéf Najvyššieho súdu (NS) SR. Novela sa stala koaličným problémom po tom, ako minister spravodlivosti Štefan Harabin potvrdil svoju kandidatúru vo voľbách na predsedu NS, ktoré budú 22. júna. Smer-SD tento týždeň vyhlásil, že Harabin "prešvihol" mieru pri presune kompetencií z rezortu na Súdnu radu. Strana premiéra Roberta Fica však nehodlá zastaviť schvaľovanie novely. Poslankyňa za Smer-SD Jana Laššáková uviedla, že novelu podporia. "Nestojí nám to za to, aby kvôli tomu nastali nejaké koaličné problémy," vyhlásila v stredu Laššáková. Parlament by mal hlasovať o podobe novely až po voľbách na predsedu Najvyššieho súdu SR. Opozícia tvrdí, že Harabin si novelu ušil na mieru, pretože chce získať absolútnu moc nad justíciou.
Parlament bude posudzovať aj tri novely, ktoré prezident Ivan Gašparovič vetoval. Hlava štátu poslancom vrátila na opätovné prerokovanie novelu Trestného zákona, ktorá definuje extrémizmus, extrémistickú skupinu a extrémistický materiál ako aj osobitný motív trestného činu, mení skutkovú podstatu trestných činov násilia proti skupine obyvateľstva a výtržníctva. Mimovládne organizácie Občan a demokracia a Ľudia proti rasizmu považujú novelu za zlú, definície sú neodborné, môžu zasiahnuť do základných práv a posilniť políciu na úkor občana. Podľa novely extrémistický motív sa mal od júna skúmať tak ako napríklad motív vraždy, výtržníctva či podvodu.
Minister spravodlivosti Štefan Harabin po schválení novely vo vláde odmietol argumenty mimovládnych organizácií, že na základe tejto právnej úpravy bude stíhateľný aj ten, kto je napríklad zberateľom predmetov s nacistickou symbolikou. Prezident novele vyčíta, že definícia extrémistického materiálu, ktorého výrobu, rozširovanie a prechovávanie nový zákon trestne postihuje, nie je jednoznačná a zrozumiteľná. Obáva sa, že by umožňovalo vyvodzovať trestnú zodpovednosť za prechovávanie materiálov, ktoré sú extrémistickým materiálom, ale ich držiteľovi slúžia napríklad na dokumentačné, historické, vedecké alebo študijné účely. Ak by poslanci novelu Trestného zákona opäť schválili, účinná bude od 1. septembra.
Prezident stopol aj novelu zákona o poľovníctve, cez ktorú Smer-SD v parlamente presadil aj rušenie poplatkov pre traktory a poľnohospodárske stroje. Gašparovič od poslancov žiada, aby ju nanovo schválili bez niektorých ustanovení týkajúcich sa samotnej novely o poľovníctve. Nechce, aby pri opätovnom schvaľovaní zákona vypustili nepriamu novelu cestného zákona, podľa ktorej vlastníci traktorov a poľnohospodárskych pracovných strojov by nemali platiť poplatky za udelenie výnimiek, aby mohli jazdiť po cestách I. triedy.
Prezident okrem iného kritizuje, že podľa novely sa možno odvolať voči rozhodnutiu obvodného alebo krajského lesného úradu o zakázaní alebo obmedzení určitej činnosti v poľovnom revíri. Prezident tvrdí, že Správny poriadok sa na rozhodovanie lesných úradov nevzťahuje. "Teda nepôjde o rozhodnutie podľa správneho poriadku, a preto sa nebude proti čomu odvolať," uviedol v zdôvodnení prezident.
Vo vetovanej novele zákona o majetku obcí a vyšších územných celkov (VÚC) sa prezidentovi nepozdáva ustanovenie, s ktorým v parlamente uspela opozičná SDKÚ-DS. Podľa neho obecný majetok by smeli predávať alebo prevádzať len cez verejné súťaže alebo dražby. Gašparovič od poslancov chce, aby zákon prijali bez tohto ustanovenia, účinnosť novely žiada posunúť na 1. júla tohto roka. Na prelomenie prezidentovho veta treba minimálne 76 hlasov.
