BANSKÁ BYSTRICA - Väčšina samospráv nie je pripravená na separáciu a kompostovanie biologicky rozložiteľných odpadov od začiatku budúceho roka, tvrdia predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Túto povinnosť im ukladá v súčasnosti platná legislatíva. ZMOS by preto chcel posunúť kompostovanie až na rok 2013, informoval jeho predseda Michal Sýkora.
Problémy so splnením termínu má podľa podpredsedníčky ZMOS-u Viery Krakovskej väčšina sídiel. Istú možnosť posunutia povinnosti kompostovať bioodpady dáva návrh novely zákona o odpadoch, ktorý schválila vláda koncom marca. Zo zákona vypadla povinnosť obcí separovať biologický odpad a namiesto toho sa novela odvoláva na zatiaľ neexistujúcu stratégiu nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom, podľa ktorej by mali samosprávy postupovať.
So zmenou zákona nesúhlasia ekologickí aktivisti. Mestá podľa nich mali na prípravu triedenia a kompostovania bioodpadov dosť času. "Je dokázané, že na skládkach odpadov dochádza k odbúravaniu biologicky rozložiteľných odpadov okrem iného aj za vzniku metánu, ktorý je jedným z hlavných plynov zodpovedných za rozširovanie problému globálneho otepľovania," tvrdili aktivisti z organizácie Priatelia Zeme - SPZ.
Podľa hovorkyne ministerstva životného prostredia Jany Kaplanovej Slovensko splní záväzky voči Európskej únii aj bez okamžitého triedenia biologických odpadov. "Termín (separácie bioodpadov) však zatiaľ stále platí," upozornila Kaplanová. Problém je vraj v znižovaní množstva odpadov ukladaných na skládky a nie v termíne začiatku triedenia jednotlivých zložiek. Slovensko musí do roku 2010 znížiť množstvo skládkovaných odpadov oproti roku 1995 o štvrtinu.
Časť miest a obcí však s prípravou kompostární na biologický odpad už začala. Dotácie z eurofondov na tieto projekty získala napríklad Nitra či Lučenec. Podľa ekológov tvorí podiel trávy, konárov a kuchynských zvyškov na komunálnom odpade až 40 percent hmotnosti. Ich kompostovaním by mohli obce ušetriť poplatky za skládkovanie.
Problémy so splnením termínu má podľa podpredsedníčky ZMOS-u Viery Krakovskej väčšina sídiel. Istú možnosť posunutia povinnosti kompostovať bioodpady dáva návrh novely zákona o odpadoch, ktorý schválila vláda koncom marca. Zo zákona vypadla povinnosť obcí separovať biologický odpad a namiesto toho sa novela odvoláva na zatiaľ neexistujúcu stratégiu nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom, podľa ktorej by mali samosprávy postupovať.
So zmenou zákona nesúhlasia ekologickí aktivisti. Mestá podľa nich mali na prípravu triedenia a kompostovania bioodpadov dosť času. "Je dokázané, že na skládkach odpadov dochádza k odbúravaniu biologicky rozložiteľných odpadov okrem iného aj za vzniku metánu, ktorý je jedným z hlavných plynov zodpovedných za rozširovanie problému globálneho otepľovania," tvrdili aktivisti z organizácie Priatelia Zeme - SPZ.
Podľa hovorkyne ministerstva životného prostredia Jany Kaplanovej Slovensko splní záväzky voči Európskej únii aj bez okamžitého triedenia biologických odpadov. "Termín (separácie bioodpadov) však zatiaľ stále platí," upozornila Kaplanová. Problém je vraj v znižovaní množstva odpadov ukladaných na skládky a nie v termíne začiatku triedenia jednotlivých zložiek. Slovensko musí do roku 2010 znížiť množstvo skládkovaných odpadov oproti roku 1995 o štvrtinu.
Časť miest a obcí však s prípravou kompostární na biologický odpad už začala. Dotácie z eurofondov na tieto projekty získala napríklad Nitra či Lučenec. Podľa ekológov tvorí podiel trávy, konárov a kuchynských zvyškov na komunálnom odpade až 40 percent hmotnosti. Ich kompostovaním by mohli obce ušetriť poplatky za skládkovanie.
